Nova-C IM-1

Sonda určená na pristátie na mesačnom povrchu vyvinutá a prevádzkovaná firmou Intuitive Machines kvôli vyhlásenej súťaži Google Lunar-X-Prize.
Misia bola vybraná NASA v rámci programu CLPS (Commercial Lunar Payload Services) pre transport nákladu a zásob na mesačný povrch. Sonda teda obsahuje hlavne náklad pozostávajúci z rôznych experimentov dodaných z NASA ale tiež aj od komerčných zákazníkov.

Na palube sa nachádzajú nasledujúce zariadenia dodané NASA:
- LN-1 (Lunar Node 1 Navigation Demonstrator) - experiment určený na autonómne navádzanie na povrchu Mesiaca.
- SCALPSS (Stereo Cameras for Lunar Plume-Surface Studies) - kamera určená na snímanie statických záberov ale aj videí plameňov raketového motora počas pristávania sondy na povrchu Mesiaca.
- ROLSES (Low-frequency Radio Observations for the Near Side Lunar Surface) - prijímač nízkofrekvenčných rádiových signálov na určenie frekvenčného rozsahu vhodného pre budúce mesačné misie.
- NDL (Navigation Doppler Lidar) - systém optického merania rýchlosti a vzdialenosti sondy od mesačného povrchu.
- RFMG (Radio Frequency Mass Gauging) - zariadenie určené na meranie vlastností paliva počas pristávania sondy.
- LRA (Laser Retroreflector Array) - pozostáva z ôsmych 1,25cm retroreflektorov, určených na odrážanie laserových lúčov vysielaných z iných sond na obežnej dráhe Mesiaca pre presné určenie polohy sondy Nova-C.

Na palube sa tiež nachádzajú nasledujúce zariadenia dodané komerčnými partnermi:
- SPACEBIT - autonómne pohyblivé vozidlo, ktoré by malo byť vypustené na mesačný povrch krátko po mäkkom pristátí sondy.
- EagleCAM - samostatná mini-sonda určená na snímanie sondy Nova-C krátko pred pristátím na mesačnom povrchu.
- ILO-X (International Lunar Observatory) - ďalekohľad určený na snímanie ramien mliečnej cesty pomocou miniatúrnej duálnej kamery.
- Tiger Eye - senzor na meranie radiácie určený pre vesmírne aplikácie. V rámci misie bude vyhodnocovaná jeho efektivita v prostredí na mesačnom povrchu.
- GLL (Galactic Legacy Labs) - pasívna jednotka na ukladanie dát obsahujúca informácie o Zemi, podobne ako boli pri misiách Voyager 1 a 2 použité nahrávky na zlaté platne.

Po pristátí na povrchu Mesiaca bolo zistené, že sonda leží na strane. Napriek tomu, riadiace streisko dokázalo so sondou nadviazať kontakt. Ten bol však možný len cez anténu s nízkou prenosovou rýchlosťou, čo dosť podstatne ovplyvnilo ďalšie operácie sondy na povrchu Mesiaca. Po stiahnutí telemetrie a prvých záberov z kamier bolo zistené, že pri pristátí došlo k zlomeniu jednej z pristávacích nôh sondy, čo spôsobilo zvalenie sondy na jednu strany.