Pioneer 11

Medziplanetárna sonda určená na prelet okolo planét Jupiter a Saturn a na prieskum medziplanetárneho prostredia.

Hlavným cieľom sondy bolo štúdium medziplanetárnych a planetárnych magnetických polí, parametrov slnečného vetra, kozmického žiarenia, štúdium oblastí prechodu heliosféry do medzihviezdneho priestoru, meranie množstva neutrálneho vodíka, meranie distribúcie, veľkosti, hmotnosti, toku a rýchlosti prachových častíc, meranie polárnych žiar na Jupiteri a Saturne, rádiových vĺn Jupitera a Saturnu, štúdium Jupiterovej a Saturnovej atmosféry a ich mesiacov a realizácia ich fotografií.

Na tento účel boli na palube nasledujúce vedecké zariadenia:
- AMD (Asteroid/Meteoroid Detector) - detektor asteroidov/meteroidov - jednalo sa o ďalekohľady bez snímacieho zariadenia s prekrývajúcimi sa zornými poľami, ktorých cieľom bola detekcia slnečného svetla odrazeného od okolitých objektov (asteroidov, meteroidov).
- detector meteoroidov - jednalo sa o sadu utesnených buniek natlakovaných argónom a dusíkom, za účelom merania prienikov s meteoroidmi.
- HVM (Helium Vector Magnetometer) - héliový vektorový magnetometer,
- infračervený rádiometer - určený na meranie teploty oblakov Jupitera a Saturnu a veľkosť vyžarovaného tepla,
- IPP (Imaging Photopolarimeter) - snímací fotopolarimeter, ktorý zaznamenával obraz planéty v červenom a modrom svetle v pásoch o šírke 0,03 uhlového stupňa, ktoré vďaka rotácii sondy mohli byť následne interpretované ako kompletné snímky,
- TRD (Trapped Radiation Detector) - detektor zachytenej radiácie (v blízkosti Jupitera a Saturnu)
- PA (Plasma Analyzer) - plazmový analyzér,
- CPI (Charged Particle Instrument) - detektor nabitých častíc,
- CRT (Cosmic Ray Telescope) - detektor kozmického žiarenia,
- GTT (Geiger Tube Telescope) - Geigerov trubicový detektor,
- UV (Ultraviolet Photometer) - ultrafialový fotometer,
- trojosý prietokový magnetometer - určený na meranie magnetických polí v blízkosti Jupitera a Saturnu.

Sonda bola zavesená za hlavnou komunikačnou anténou, ktorou bola smerová parabolická anténa s veľkým ziskom o priemere 2,74m a hĺbke 46cm. Hlavné telo sondy pozostávalo z pravideľného 6-bokého hranola o výške 36cm a so stranami o dĺžke 76cm a obsahovalo 8 vedeckých zariadení spolu s palivovým systémom na riadenie polohy sondy. Ďalšie vedecké zariadenia boli pripevnené po straného tohto 6-bokého hranola. Na protiľahlej strane sondy voči hlavnej anténe sa nachádzala ešte menšia 76cm všesmerová anténa s menším ziskom. Teplota vnútri sondy bola kontrolovaná v rozmedzí -23 až +38°C. Na jednej z bočných stien bola umiestnená plaketa s kresbou muž a ženy a umiestnením Slnka a Zeme v galaxii.

O zásobovanie sondy elektrickou energiou sa starali 4 rádioizotopové termonukleárne generátory (RTG) SNAP-19 umiestnené na dvoch 3-metrových vysunutých 3-hraných nosníkoch. Výkon článkov pri štarte bol približne 155 W a v čase príletu k Jupiteru klesol na 140 W (cca po 21 mesiacoch).

Z telesa sondy bola tiež vysunutá 6,6 metrová tyč s magnetometrom pripevneným na konci.
Sonda bola stabilizovaná rotáciou o rýchlosti 4,8 rpm, pričom o jej stabilizáciu sa staralo 6 malých hydrazínových trysiek. Ku koncu misie sondy bola približne 14,1 sekúnd.

Rýchlosť vysielania dát bola v čase obletu Jupiteru 2048 bps a na konci misie 16 bps.

30.9.1995 bola ukončená pravidelná denná komunikácia so sondou a koncom roka 1995 bola misia sondy ukončená.