Vesmírna databáza
Pioneer 4
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Pioneer 4
Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: ihlan
Rozmery telesa: 0,58 x priemer 0,25 m Hmotnosť: 5,9 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1959-013A
Dátum štartu: 3.3.1959
Raketa: Juno 2 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 6.3.1959 Doba prevádzky: 3 dni Získané prvenstváPrvá americká medziplanetárna sonda. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 4.3.1959
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.987 AU Apocentrum: 1.142 AU |
Popis
Sonda určená na prieskum Mesiaca na jeho okolitého priestoru.
Jej hlavným cieľom bolo meranie radiácie vonkajšej časti Van Allenových radiačných pásov pomocou Geiger-Muellerových rúrok a otestovanie spúšťacieho mechanizmu pre fotografovanie Mesiaca.
Povrch sondy bol kvôli tepelnej ochrane namaľovaný striedavo bielymi a čiernymi pruhmi s pozláteným povrchom, aby bol povrch celej sondy elektricky vodivý. Čierno-biele pruchy mali za úlohu udržať teplotu sondy v rozmedzí 10 až 50°C. Na špici ihlanu sa nachádzala malá sonda, ktorá prepojením s povrchom telesa slúžila aj ako anténa.
O napájanie sa starali ortuťové batérie. Na obvode sa nachádzal foto-senzor určený na spustenie fotografovania v momente, keď bude vystavený svetlu z povrchu Mesiaca z výšky približne 30 000 km nad povrchom.
Vysielač o hmotnosti 0,5 kg zabezpečoval modulovaný signál o sile 0,1W na frekvencii 960,05 MHz.
Po bokoch mala sonda dva závažia pripevnené na 150cm kábloch, ktoré slúžili na spomalenie rotácie približne 10h po štarte. Ich cieľom bolo znížiť rotáciu zo 400rpm na 6rpm. Po oddelení od telesa a spomalení sondy mali byť závažia odpojené, aby nepoškodili sondu.
Oblet okolo Mesiaca sa však uskutočnil vo väčšej vzdialenosti ako bolo plánované.
Jej hlavným cieľom bolo meranie radiácie vonkajšej časti Van Allenových radiačných pásov pomocou Geiger-Muellerových rúrok a otestovanie spúšťacieho mechanizmu pre fotografovanie Mesiaca.
Povrch sondy bol kvôli tepelnej ochrane namaľovaný striedavo bielymi a čiernymi pruhmi s pozláteným povrchom, aby bol povrch celej sondy elektricky vodivý. Čierno-biele pruchy mali za úlohu udržať teplotu sondy v rozmedzí 10 až 50°C. Na špici ihlanu sa nachádzala malá sonda, ktorá prepojením s povrchom telesa slúžila aj ako anténa.
O napájanie sa starali ortuťové batérie. Na obvode sa nachádzal foto-senzor určený na spustenie fotografovania v momente, keď bude vystavený svetlu z povrchu Mesiaca z výšky približne 30 000 km nad povrchom.
Vysielač o hmotnosti 0,5 kg zabezpečoval modulovaný signál o sile 0,1W na frekvencii 960,05 MHz.
Po bokoch mala sonda dva závažia pripevnené na 150cm kábloch, ktoré slúžili na spomalenie rotácie približne 10h po štarte. Ich cieľom bolo znížiť rotáciu zo 400rpm na 6rpm. Po oddelení od telesa a spomalení sondy mali byť závažia odpojené, aby nepoškodili sondu.
Oblet okolo Mesiaca sa však uskutočnil vo väčšej vzdialenosti ako bolo plánované.
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
 | Pioneer 4 - 4.3.1959 Prelet vo výške 58983 km nad povrchom Mesiaca. Prvý prelet americkej sondy okolo Mesiaca. |
| Pioneer 4 - 6.3.1959 Posledné spojenie so sondou na heliocentrickej dráhe. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvá vesmírna prechádzka mimo vesmírnej lode, ktorú absolvoval Aleksej Leonov z lode Voschod 2 takmer skončila tragédiou, lebo skafander, ktorý mal na sebe, sa mu nafúkol a nemohol sa vrátiť naspäť do lode. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
