Pioneer 9
(Pioneer D)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Pioneer 9
Alternatívne označenie: Pioneer D Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 0,81 x priemer 0,94 m Hmotnosť: 65,36 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1968-100A
Dátum štartu: 8.11.1968
Raketa: Delta E1 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-17B) Ukončenie činnosti (posledný signál): 19.5.1983 Doba prevádzky: 14 rokov, 195 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 1.1.1982
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.754 AU Apocentrum: 0.990 AU |
Popis
Sonda určená na výskum medziplanetárneho priestoru a pôsobenia Slnka v rôznych vzdialenostiach.
Jej cieľom bolo neustále zaznemanávanie dát rôznych parametrov medziplanetárneho priestoru pomocou rôzncyh vedeckých zariadení. Zameraná bola obzvlášť na štúdium pozitívnych iónova elektrónov v slnčenom vetre, hustotu elektrónov v medziplanetárnom priestore, slnečného a galaktického kozmického žiarenia a medziplanetárnych magnetických polí.
Sonda bola stabilizovaná rotáciou o rýchlosti približne 60 rpm. Na komunikáciu používala sonda vysokoziskovú smerovú anténu. Sonda dokázala vysielať dáta piatimi rôznymi rýchlosťami v závislosti od typu dát. Jedalo sa o rýchlosti 512, 256, 64, 16 a 8 bit/s. Na vyklápacom 1,8m ramene sa nachádzal magnetometer.
Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné vedecké zariadenia:
- merač anizotropie kozmického žiarenia,
- štúdium hviezdnej mechaniky,
- dvojfrekvenčný prijímací maják,
- detektor medziplanetárneho prachu,
- detektor gradientu kozmického žiarenia,
- trojosý magnetometer,
- detektor slnečnej plazmy,
- detektor elektrických polí.
Udalosti z histórie
| Pioneer 9 - 19.5.1983 Posledné spojenie so sondou na heliocentrickej obežnej dráhe. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Let vesmírnej lode Vostok 4 bol neplánovane skrátený potom čo kozmonaut Pavel Popovič nahlásil, že "spozoroval búrky", čo bol zakódovaný výraz pre "zhoršenie zdravotného stavu kozmonauta". V skutočnosti však Popovič naozaj pozoroval búrky na zemskom povrchu. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



