Ranger 5
(P-36)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Ranger 5
Alternatívne označenie: P-36 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - impaktor Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 1,52 x 1,52 x 3,1 m Rozpätie solárnych panelov: 5,2 m Hmotnosť: 342.46 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1962-055A
Dátum štartu: 18.10.1962
Raketa: Atlas LV-3 Agena-B Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-12) Ukončenie činnosti (posledný signál): 19.10.1962 Doba prevádzky: 1 deň Parametre obežnej dráhy
Epocha: 22.10.1962
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.9490 AU Apocentrum: 1.052 AU |
Popis
Sonda určená na zásah Mesiaca.
Na hlavné šesťhranné telo sondy bol primontovaný podstavec, na vrchole ktorého bolo špeciálne 42,6 kg púzdro pokryté balzovým drevom, určené na pristátie na Mesiaci.
Púzdro sa malo vo výške 21,4 km nad povrchom Mesiaca oddeliť od sondy, a zapáliť malý palubný brzdiaci motor BE-3 (skrytý pod plastickým krytom) pre stlmenie dopadu. Pri dopade na Mesiac bolo počítané s tým, že sa púzdro niekoľko krát odrazí, kým zastane na povrchu. Primárnym zariadením na palube púzdra bol seizmometer nazvaný Tonto. Okrem toho bol v púzdre zosilovač signálu, vysielač, krížová anténa a 6 Ar-Cd batérií určených na zásobovanie púzdra po dobu 30 dní. Púzdro bolo navrhnuté pre dopad na povrch o rýchlosti 130-160 km/h.
Z hlavného tela sondy vyčnievali zo strán dva slnečné panely a zo spodnej časti sa vyklopila parabolická anténa s vysokým ziskom. Na komunikáciu sa okrem parabolickej antény využívala ešte polosmerová anténa a 2 vysielače, pracujúce na frekvenciách 960,05 a 960,1 MHz. Solárne panely zásobovali energiou 11,5kg vážiacu Ag-Zn batériu s kapacitou 1 kWh a záložnú batériu.
O riadenie sondy sa staral palubný počítač, časovač a prijímač povelov zo Zeme. Orientáciu sondy mali na starosti senzory na Slnko a Zem, gyroskopy a séria malých trysiek.
Sonda mala pasívny systém na udržiavanie teploty, pozostávajúci z rôznych náterov a úprav povrchu.
Hlavnými vedeckými zariadeniami na palube boli:
- TV kamera typu vidicon, pozostávajúca zo skenovacieho zariadenia, ktoré bolo schopné vyhotoviť jednu kompletnú snímku za 10 sekúnd.
- gama spektrometer pripevnený na 1,8m vyklápacom ramene,
- radarový výškomer, ktorého úlohou bolo aj stanoviť presný čas na oddelenie púzdra,
- pristávacie sférické púzdro so seizmometrom Tonto na palube.
Kamera mala snímať povrch Mesiaca po dobu 10 minút pred dopadom na jeho povrch.
Po navedení na dráhu k Mesiacu a oddelení od posledného stupňa rakety bolo zistené, že z neznámych príčin sonda nedostáva energiu zo solárnych panelov. Na sonde tým pádom došlo už po 8 hodinách a 44 minútach k vybitiu batérií.
Nakoniec už mŕtva sonda len preletela okolo Mesiaca.
Udalosti z histórie
| Ranger 5 - 19.10.1962 Strata signálu so sondou na ceste k Mesiacu. | |
| Ranger 5 - 21.10.1962
Prelet okolo Mesiaca vo vzdialenosti 724 km. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Po návrate hornín z povrchu Mesiaca pomocou sovietskej sondy Luna 24 v auguste 1976 sa ďalší úspešný návrat uskutočnil až o 44 rokov neskôr pomocou čínskej sondy Chang'e 5 v decembri 2020. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



