Vega 1 SA
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Vega 1 SA
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Venuši (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 1520 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1984-125E
Dátum štartu: 15.12.1984
Raketa: Proton K/D-1 Kozmodróm: Bajkonur (LC-200/39) Ukončenie činnosti (posledný signál): 11.6.1985 Doba prevádzky od vypustenia: 2 dni Mäkké pristátie: 11.6.1985 Trvanie letu od vypustenia: 2 dni Poloha na povrchu telesaMaterské teleso
Vypustená z: Vega 1
Dátum vypustenia: 9.6.1985 Moduly a subsatelity na palube
Vega 1 AZ - vypustená 11.6.1985
|
Popis
SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Pristávací modul materskej sondy Vega 1.
Pristávací modul sa nachádzal vnútri sférického púzdra s ablatívnym povrchom, slúžiaceho nie len na ochranu modulu počas letu, ale hlavne na zbrzdenie (maximálne preťaženie 170G) a tepelnú ochranu počas prvého kontaktu s hornými vrstvami hustej atmosféry Venuše.
Po spomalení brzdenia na 2G sa ochranné púzdro otvorilo a vypustilo pristávací modul o hmotnosti 660 kg na samostatný let a vypustenie série padákov (2,8m široký brzdiaci, 4,4m široký kovový a nakoniec 3 padáky o šírke 4,3m). Vo výške približne 50km malo dôjsť k odhodeniu padákov a po zbytok času klesal modul už len voľným pádom. Na spomalenie letu slúžil len kovový disk o priemere 2,1m v hornej časti modulu. Vzhľadom na vysokú hustotu venušinej atmosféry to však bolo dostatočne na to, aby pristávací modul dosadol na povrch rýchlosťou len 7 m/s, pričom o zjemnenie nárazu sa staral ešte nárazník s tlmičmi v tvare kruhu umiestnený v spodnej časti modulu. jeho úlohou bolo tiež zabezpečiť, aby modul zostal po pristátí na povrchu v spriamenej polohe.
Pristávací modul bol na základe získaných vedomostí z predchádzajúcich sond nadizajnovaný tak, aby vydržal teplotu približne 470°C a tlak okolo 90 bar (hodnoty namerané sondou Venera 8). Všetky citlivé prístroje a elektronika sa nachádzali v hermetizovanom sférickom púzdre s dvojitou titánovou stenou a viacerými vrstvami tepelnej izolácie.
V hornej časti modulu sa nachádzala lieviková anténa určená na komunikáciu s orbitálnym modulom počas obletu Venuše.
Palubná nabíjateľná batéria mala byť schopná zabezpečiť dostatok energie pre 75 minútové klesanie k povrchu a minimálne 30 minút na povrchu planéty.
Na palube sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:
- senzory tlaku a teploty,
- Sigma-3 - plynový chromatograf pre aerosoly,
- LSA - počítač veľkosti aerosolov,
- IFP - röntgenový aerosolový fluorescenčný spektrometer,
- VM-4 - vlhkomer,
- ISAV-A - optický aerosolový analyzér, nefelometer,
- ISAV-S - ultrafialový absorbčný spektrometer,
- Malachit-V - hmotnostný spektrometer,
-
GZU VB-02 - vrták pre analúzu pôdy,
- BDRP-AM25 - pôdny röntgenový fluorescenčný spektrometer,
- GS-15-STsV - gama spektrometer,
- PrOP-V - penetrometer,
- MSB - malé solárne články.
Na palube sa nenachádzali snímacie kamery.
Počas zostupu sa od modulu oddelil ešte jeden modul - aerostat AZ, ktorý ďalej samostatne putoval atmosférou planéty.
Žiaľ viacero prístrojov sa aktivovalo kvôli veľkej turbulencii ešte počas zostupu atmosférou vo výške približne 20 km nad povrchom, čo znemožnilo získanie akýchkoľvek dát z povrchu. Po pristátí preto poskytoval relevantné dáta iba hmotnostný spektrometer.
Po mäkkom pristátí odosielala sonda z povrchu dáta ešte 21 minút.
Udalosti z histórie
| Vega 1 SA - 11.6.1985 Mäkké pristátie sondy na povrchu planéty Venuša. Sonda vysielala z povrchu 21 minút. |
| Vedeli ste že... |
| Americké raketoplány sa stali vďaka dvom nehodám a 14 mŕtvym kozmonautom počas letu najnebezpečnejším vesmírnym dopravným prostriedkom. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




