Venera 11

Sonda pozostávala z dvoch hlavných častí:

• orbitálny modul
• pristávací modul SA

Orbitálny modul bol valcovitého tvaru s pohonnou jednotkou KTDU-425A v spodnej časti a s 1100 kg paliva UDMH pre korekcie dráhy k Venuši a pre navedenie sondy na obežnú dráhu planéty. Energiu dodával pár solárnych panelov.

Pre komunikáciu so Zemou boli k dispozícii nasledujúce antény:

• pevná parabolická anténa s vysokým ziskom o priemere 1,6m pre prenos dát z obežnej dráhy Venuše na Zem,
• 6 lievikových antén s nízkym ziskom pre komunikáciu so Zemou na začiatku misie a pre komunikáciu s pristávacím modulom počas zostupu a pri jeho pobyte na povrchu Venuše.

V spodnej časti sondy bol prístrojový modul s priemerom 2,35m, ktorý obsahoval avioniku sondy, palubné počítače, elektroniku k jednotlivým experimentom a rôzne ďalšie citlivé zariadenia. Táto časť bola tiež hermetizovaná, čo síce pridalo sonde na hmotnosti, ale uľahčilo vývoj, testovanie a hlavne poskytlo jednoduchú reguláciu teploty.

V hornej časti bolo pripojené sférické púzdro s pristávacím modulom vo vnútri, ktoré bolo od materskej sondy oddelené niekoľko dní pred jej príletom k Venuši, aby mal orbitálny modul dostatok času pre uhýbací manéver pre navedenie na obežnú dráhu Venuše. Pred vypustením boli ešte naposledy dobité batérie pristávacieho modulu a taktiež bol schladený na teplotu -10°C, aby lepšie zvládal vysoké teploty na povrchu planéty.

Orbitálny modul mal za cieľ iba prelet okolo Venuše za účelom udržania dlhšieho spojenia s pristávacím modulom.

Na palube boli nasledujúce hlavné vedecké zariadenia:

• spektrometer pre extréme ultrafialové pásmo spektra 30–166 nm,
• zložený plazmový spektrometer,
• KONUS - detektor zábleskov gama,
• SIGNE 2 - detektor zábleskov gama (vyrobený vo Francúzsku), 
• magnetometer,
• 4 polovodičové počítače častíc,
• 2 počítadlá s plynovou výbojkou,
• 4 scintilačné počítače,
• hemisférový protónový ďalekohľad.

Dáta z pristávacieho modulu a z jednotlivých zariadení mohli byť na palube uložené a neskôr odoslané na Zem rýchlosťou až 256 bps.

Pristávací modul mäkko pristál a 95 minút vysielal dáta z povrchu planéty. Modul však kvôli chybe nedokázala odoslať žiadnu snímku povrchu Venuše.

Sonda bola na heliocentrickej dráhe funkčná až do februára 1980, kedy bola misia ukončená.