Venera 12 SA
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Venera 12 SA
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Venuši (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 2 x priemer 0,8 m Hmotnosť: 1600 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1978-086B
Dátum štartu: 14.9.1978
Raketa: Proton K/D-1 Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Ukončenie činnosti (posledný signál): 21.12.1978 Doba prevádzky od vypustenia: 2 dni Mäkké pristátie: 21.12.1978 Trvanie letu od vypustenia: 2 dni Poloha na povrchu telesaMaterské teleso
Vypustená z: Venera 12
Dátum vypustenia: 19.12.1978 |
Popis
SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Pristávací modul materskej sondy Venera 12.
Pristávací modul sa nachádzal vnútri sférického púzdra s ablatívnym povrchom, slúžiaceho nie len na ochranu modulu počas letu, ale hlavne na zbrzdenie (maximálne preťaženie 170G) a tepelnú ochranu počas prvého kontaktu s hornými vrstvami hustej atmosféry Venuše.
Po spomalení brzdenia na 2G sa ochranné púzdro otvorilo a vypustilo pristávací modul o hmotnosti 660 kg na samostatný let a vypustenie série padákov (2,8m široký brzdiaci, 4,4m široký kovový a nakoniec 3 padáky o šírke 4,3m). Vo výške približne 50km malo dôjsť k odhodeniu padákov a po zbytok času klesal modul už len voľným pádom. Na spomalenie letu slúžil len kovový disk o priemere 2,1m v hornej časti modulu. Vzhľadom na vysokú hustotu venušinej atmosféry to však bolo dostatočne na to, aby pristávací modul dosadol na povrch rýchlosťou len 7 m/s, pričom o zjemnenie nárazu sa staral ešte nárazník s tlmičmi v tvare kruhu umiestnený v spodnej časti modulu. jeho úlohou bolo tiež zabezpečiť, aby modul zostal po pristátí na povrchu v spriamenej polohe.
Pristávací modul bol na základe získaných vedomostí z predchádzajúcich sond nadizajnovaný tak, aby vydržal teplotu približne 470°C a tlak okolo 90 bar. Všetky citlivé prístroje a elektronika sa nachádzali v hermetizovanom sférickom púzdre s dvojitou titánovou stenou a viacerými vrstvami tepelnej izolácie.
V hornej časti modulu sa nachádzala lieviková anténa určená na komunikáciu s orbitálnym modulom, nachádzajúcim sa na obežnej dráhe Venuše.
Palubná nabíjateľná batéria mala byť schopná zabezpečiť dostatok energie pre 75 minútové klesanie k povrchu a minimálne 30 minút na povrchu planéty.
Na palube sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:
- Nefelometer spätného rozptylu pre meranie množstva aerosolov v atmosfére,
- MKh-6411 - hmotnostný spektrometer,
- Sigma - plynový chromatograf,
- röntgenový fluorospektrometer,
- IOAV - skenovaci fotometer so zorným poľom o šírke 360°,
- spektrometer pre pásmo 430–1170 nm,
- mikrofón / anemometer na meranie rýchlosti vetra,
- nízkofrekvenčný rádiový senzor,
- 4 termometre na meranie teploty,
- 3 barometre na meranie atmosférického tlaku,
- Bizon - akcelerometer,
- PrOP-V - penetrometer,
- zariadenie na analýzu pôdy,
- 2 farebné kamery,
- Groza - zariadenie na meranie bleskov v atmosfére,
- MSB - malé solárne batérie.
Modul sa pred preletom sondy okolo planéty odpútal od sondy a pristál na povrchu pomocou padákov. Vysielanie z povrchu trvalo 110 minút.
Kvôli chybe v dizajne sa však neotvorili kryty na kamerách, takže sonda nedokázala odoslať na Zem žiadnu snímku povrchu Venuše. Žiadne dáta nezískal ani analyzátor pôdy.
Sonda však údajne zaznamenala blesky a hromy a tiež zaregistrovala prítomnosť CO vo nižších výškach.
Udalosti z histórie
| Venera 12 SA - 21.12.1978 Úspešné pristátie pristávacieho púzdra sondy na planéte Venuša. Vysielanie z povrchu 110 minút. |
| Vedeli ste že... |
| Prvá umelá družica planéty Saturn sonda Cassini uskutočnila počas svojej misie 294 obehov okolo tejto planéty. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




