Venera 13 SA
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Venera 13 SA
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Venuši (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 2 x priemer 0,8 m Hmotnosť: 1478 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1981-106B
Dátum štartu: 30.10.1981
Raketa: Proton K/D-1 Kozmodróm: Bajkonur (LC-200/40) Ukončenie činnosti: 1.3.1982 Doba prevádzky od vypustenia: 0 dni Mäkké pristátie: 1.3.1982 Trvanie letu od vypustenia: 0 dni Poloha na povrchu telesaMaterské teleso
Vypustená z: Venera 13
Dátum vypustenia: 1.3.1982 |
Popis
SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Pristávací modul materskej sondy Venera 13.
Pristávací modul sa nachádzal vnútri sférického púzdra s ablatívnym povrchom, slúžiaceho nie len na ochranu modulu počas letu, ale hlavne na zbrzdenie (maximálne preťaženie 170G) a tepelnú ochranu počas prvého kontaktu s hornými vrstvami hustej atmosféry Venuše.
Po spomalení brzdenia na 2G sa ochranné púzdro otvorilo a vypustilo pristávací modul o hmotnosti 660 kg na samostatný let a vypustenie série padákov (2,8m široký brzdiaci, 4,4m široký kovový a nakoniec 3 padáky o šírke 4,3m). Vo výške približne 50km malo dôjsť k odhodeniu padákov a po zbytok času klesal modul už len voľným pádom. Na spomalenie letu slúžila aerodynamická brzda a kovový disk o priemere 2,1m v hornej časti modulu. Vzhľadom na vysokú hustotu venušinej atmosféry to však bolo dostatočne na to, aby pristávací modul dosadol na povrch rýchlosťou len 7 m/s, pričom o zjemnenie nárazu sa staral ešte nárazník s tlmičmi v tvare kruhu umiestnený v spodnej časti modulu. jeho úlohou bolo tiež zabezpečiť, aby modul zostal po pristátí na povrchu v spriamenej polohe.
Pristávací modul bol na základe získaných vedomostí z predchádzajúcich sond nadizajnovaný tak, aby vydržal teplotu približne 470°C a tlak okolo 90 bar. Všetky citlivé prístroje a elektronika sa nachádzali v hermetizovanom sférickom púzdre s dvojitou titánovou stenou a viacerými vrstvami tepelnej izolácie.
V hornej časti modulu sa nachádzala lieviková anténa určená na komunikáciu s orbitálnym modulom, nachádzajúcim sa na obežnej dráhe Venuše.
Na palube sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:
- Bizon - akcelerometer,
- ITD - termometre na meranie teploty a barometre na meranie atmosférického tlaku,
- IOAV-2 - smerový fotometer,
- ultrafialový fotometer,
- MKh-6411 - hmotnostný spektrometer,
- PrOP-V - penetrometer (regolitový ohmmeter),
- Kontrast - chemický redoxný indikátor,
- TFZL-077 - 2 farebné telefotometrické kamery,
- Sigma 2 - plynový chromatograf,
- Groza 2 - rádiometer a seizmometer,
- MNV-78-2 - nefelometer pre meranie množstva aerosolov v atmosfére,
- VM-3R - hydrometer,
- BDRA-1V - röntgenový fluorescenčný spektrometer (pre aerosoly),
- Arakhis-2 - röntgenový fluorescenčný spektrometer (pre regolit),
- GZU VB-02 - zariadenie na vŕtanie do regolitu,
- stabilizovaný oscilátor / dopplerovské rádio,
- MSB - malé solárne batérie.
Modul sa pred preletom sondy okolo planéty odpútal od sondy a pristál na povrchu pomocou padákov. Vysielanie z povrchu trvalo 127 minút.
Sonda odoslala okrem iných výsledkov získala aj prvé farebné panoramatické snímky povrchu Venuše. Na Zem bolo odoslaných 11 celých a 10 čiastočných panorám.
V mieste pristátia sonda namerala teplotu 457°C, tlak 89,5 bar a rýchlosť vetra 0,3 - 0,6 m/s.
Udalosti z histórie
![]() | Venera 13 SA - 1.3.1982
Mäkké pristátie pristávacieho modulu na povrchu planéty Venuša. |
| Vedeli ste že... |
| Prvá medziplanetárna sonda bola sovietska Luna 1, ktorá kvôli chybe v navigácii nedokázala zasiahnuť Mesiac. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






