Venera 6 SA
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Venera 6 SA
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Zničená (Dopad na Venušu) Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: priemer 1 m Hmotnosť: 405 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1969-002A
Dátum štartu: 10.1.1969
Raketa: Molnyja M (Blok-VL) Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Zánik (zničenie): 17.5.1969 Trvanie letu od vypustenia: 0 dni Poloha na povrchu telesaMaterské teleso
Vypustená z: Venera 6
Dátum vypustenia: 17.5.1969 |
Popis
SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Pristávací modul vajcovitého tvaru určený na pristátie na Venuši.
Pre zvýšenie odolnosti púzda bolo vybavené ablatívnym povrchom, schopné vydržať teploty až do 11 000°C a preťaženie 450G. Púzdro malo vydržať tlak o veľkosti 25 atmosfér. Púzdro bolo schopné plávať na vode (nevedelo sa, či je na povrchu voda v tekutom skupenstve) a hlavný padák o priemere 2,8m bol tiež schopný odolať teplotám až 450°C. Hlavný padák bol podstatne zmenšený aby bolo možné dosiahnuť vyššiu rýchlosť klesania.
Hlavné prístroje na palube boli:
- MDDA - merač tlaku (v rozsahu 0.13 - 39 bar),
- G-8 - plynový analyzér na zistenie zloženia atmosféry Venuše,
- VIP - merač hustoty atmosféry (v rozsahu 0.5 - 40 mg/cm3),
- FD-69 - merač atmosférických bleskov,
- CE-164D - merač teploty (v rozsahu 0° - 440° C),
- radarový výškomer.
- 2 rádiové vysielače UHF pracujúce na frekvencii 922 MHz s rýchlosťou prenosu 1 bps, určené na priame spojenie so Zemou počas klesania k povrchu planéty.
Namerané dáta boli vysielané každých 48 sekúnd. Palubná nabíjateľná batéria mala kapacitu na približne 100 minút merania a vysielania dát. Celá sonda bola pre istotu pred štartom sterilizovaná, aby nedošlo ku kontaminácii prostredia na Venuši.
Modul prestal vysielať vo výške približne 10-12 km nad povrchom.
Udalosti z histórie
Udalosť bez obrázka | Venera 6 SA - 17.5.1969 Sonda prestala vysielať vo výške približne 10-12 km nad povrchom Venuše. Na povrch planéty dosadlo púzdro pravdepodobne mäkko, avšak vzhľadom na drsné podmienky okolia bolo už nefunkčné. |
| Vedeli ste že... |
| Norman Thagard bol prvý americký kozmonaut, ktorý štartoval na ruskej vesmírnej lodi. Jednalo sa o misiu vesmírnej lode Sojuz TM-21 k orbitálnej stanici Mir. Zároveň sa stal aj prvým americkým kozmonautom na palube ruskej orbitálnej stanice. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






