Venera 7

Sonda určená na prieskum planéty Venuša.
Jej valcovité telo bolo rozdelené na dve hlavné časti. Horná 2,1m dlhá časť obsahovala orientačný, pohonný systém KDU-414 na korekcie dráhy k Venuši a riadiacu jednotku. Napájanie sondy zabezpečovali dva solárne panely o celkovej ploche 2,5 m2, ktoré napájali palubnú batériu. S roztvorenými solárnymi panelmi mala sonda šírku 4 metre.

Komunikácia so sondou bola zabezpečená cez nasledujúce antény:

• parabolická roztvoriteľné anténa s vysokým ziskom s priemerom 2,3 m (aj pre UHF pásmo),
• polosmerová anténa.

Systém na udržiavanie konštantnej teploty prístrojov v rozsahu 15 - 25°C bol tiež použitý na vychladenie pristávcieho púzdra pred oddelením na teplotu -8°C.

Z vedeckých zariadení bol na palube prítomný už len detektor nabitých častíc slnečného vetra, aby bolo možné ušetriť viac hmotnosti pre pristávacie púzdro. S celkovou hmotnosťou 1180 kg sa dostala na maximálny limit hmotnosti, ktorú bola schopná odniesť nosná raketa Molnyja.

Na palube sa v spodnej časti družice nachádzalo vajcovité pristávacie púzdro, ktoré malo byť na povel uvolnené krítko pred príletom k planéte Venuša. Ak by kvôli nejakej chybe k oddeleniu nedošlo, spoje s púzdrom boli navrhnuté tak, že pri vstupe sondy do atmosféry mali prehorieť a uvolniť púzdro na svoju vlastnú misiu.

Počas letu sonda uskutočnila dve korekcie dráhy 17.10.1970 vo vzdialenosti 17 000 000 km od Zeme. Druhú korekciu uskutočnila 17.11.1970 vo vzdialenosti 31 000 000 km od Zeme.

Po vypustení pristávacieho modulu na vlastný let, zhorel orbitálny modul v atmosfére Venuše.

Pristávaciemu modulu sa podarilo mäkko pristáť a 23 minút vysielať dáta o prostredí z povrchu planéty.