Venera 8 SA
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Venera 8 SA
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Venuši (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: priemer 1 m Hmotnosť: 495 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1972-021B
Dátum štartu: 27.3.1972
Raketa: Molnyja M (Blok-MVL) Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Ukončenie činnosti: 22.7.1972 Doba prevádzky od vypustenia: 0 dni Mäkké pristátie: 22.7.1972 Trvanie letu od vypustenia: 0 dni Poloha na povrchu telesaMaterské teleso
Vypustená z: Venera 8
Dátum vypustenia: 22.7.1972 |
Popis
SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Pristávací modul materskej sondy Venera 8 určený na pristátie na Venuši.
Pre zvýšenie odolnosti bolo púzdro vybavené ablatívnym povrchom a titánovým telom, schopné vydržať teploty až do 11 000°C a preťaženie 450G. Púzdro malo vydržať tlak o veľkosti 105 bar. Hlavný padák o ploche veľkosti 2,5 m2 bol posilnený a bol schopný odolať teplotám až 520°C.
Hlavné prístroje na palube boli:
-
ITD - senzory tlaku a teploty, z toho:
- 3 aneroidné manometre (s maximálnymi hodnotami tlaku o veľkosti 224, 153, 102 bar),
- kapacitný barometer (maximálna hodnota 82 bar),
- 4 odporové merače teploty (v rozsahu 47°C - 587°C, 207°C - 437°C, 397°C - 537°C, 17°C - 607°C),
- IAV-72 - chemický analyzér schopný stanoviť chemické zloženie atmosféry (vrátane amoniaku),
- IOV-72 - dvojica Cd-S fotometrov so 60° širokým zorným poľom a rozsahom vlnových dĺžok 520 - 720 nm, pre zmeranie množstva svetla počas zostupu a na povrchu Venuše, nakoľko sa plánovalo, že sonda pristane na dennej strane planéty,
- GS-4 - gama spektrometer pre energie v rozsahu 0,3 - 3,0 MeV pre určenie množstva rádioaktívneho uránu, thória a draslíka-40 pre upresnenie minerálneho zloženia povrchu planéty,
- DOU-1M - akcelerometer,
- nový pulzne modulovaný radarový výškomer schopný merať výšku pravidelne každých 1,5 minúty,
- 2 rádiové vysielače UHF pracujúce na frekvencii 922 MHz s rýchlosťou prenosu 1 bps, určené na priame spojenie so Zemou počas klesania k povrchu planéty.
- záložná anténa, ktorá mala byť vyklopená až po pristátí, aby nedošlo opäť k strate signálu.
Prístroje mali začať merať parametre okolitej atmosféry od výšky 55 km nad povrchom Venuše. Po pristátí mala byť Zem vo výške 30° nad horizontom.
Palubná nabíjateľná batéria mala kapacitu na približne 100 minút merania a vysielania dát. Celá sonda bola pre istotu pred štartom sterilizovaná, aby nedošlo ku kontaminácii prostredia na Venuši.
Počas 53 minút trvajúceho zostupu odniesol vietor o rýchlosti 100 m/s v horných vrstvách atmosféry sondu do vodorovnej vzdialenosti 60km.
Modul mäkko pristál a 50 minút vysielal dáta o prostredí z povrchu planéty. Nameraná bola teplota 470°C a atmosférický tlak 93 bar.
Udalosti z histórie
Udalosť bez obrázka | Venera 8 SA - 22.7.1972 Mäkké pristátie na povrchu planéty Venuša. Vysielanie z povrchu 50 minút. |
| Vedeli ste že... |
| Prvý sovietsky kozmonaut, ktorý letel do vesmíru 2x bol Vladimír Komarov pri nešťastnom lete lode Sojuz 1 v roku 1967. Ďalší sovietski kozmonauti, ktorí sa do vesmíru dostali druhý krát boli až Vladimír Šatalov a Alexej Jelisejev na palube vesmírnej lode Sojuz 8, ktorá letela koncom roka 1969. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






