Voyager 1
(Mariner Jupiter/Saturn A, Mariner 11)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Voyager 1
Alternatívne označenie: Mariner Jupiter/Saturn A, Mariner 11 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Funkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: priemer 3,7 m Hmotnosť: 815 (721.9) kg Napájanie: termonukleárny článok Štart a životnosť
COSPAR id: 1977-084A
Dátum štartu: 5.9.1977
Raketa: Titan 3E Centaur-D1T Kozmodróm: Cape Canaveral (SLC-41) Parametre obežnej dráhy
Epocha: 1.3.2026
Centrálne teleso: Slnko
Aktuálna vzdialenosť od Slnka: 169.83 AU Moduly a subsatelity na palube |
Popis
(pôvodne Mariner 11)
Medziplanetárna sonda určená na prelet okolo planét Jupiter a Saturn a na prieskum medziplanetárneho a medzihviezdneho prostredia.
Hlavnými vedeckými zariadeniami na palube sú nasledujúce:
- ISS (Imaging Science System) - pozostáva z dvoch kamier: širokouhlej a z kamery z úzkym zorným poľom. Obidve kamery disponujú širokou sadou filtrov pre snímanie záberov v konkrétnych vlnových dĺžkach.
- RSS (Radio Science System) - určený na meranie fyzikálnych charakteristík planét, ich mesiacov a prstencov.
- IRIS (Infrared interferometer spectrometer and radiometer) - určený na zloženie atmosfér, vertikálnych teplotných profilov, zloženia, teploty a veľkosti častíc prstencov.
- UVS (Ultraviolet Spectrometer) - meranie vlastností atmosfér a meranie radiácie.
- MAG (Triaxial Fluxgate Magnetometer) - meranie magnetických polí, interakcie slnečného vetra s magnetosférami planét a magnetických polí v medziplanetárnom a medzihviezdnom priestore.
- PLS (Plasma Spectrometer) - určenie mikroskopických vlastností plazmových iónov a meranie elektrónov s energiami 5 eV až 1 keV.
- LECP (Low Energy Charged Particle Instrument) - meria rozdiely v toku energií a uhlovú distribúciu iónov, elektrónov a rozdiely v zložení energií iónov.
- CRS (Cosmic Ray System) - meria medzihviezdne kozmické žiarenie, jeho správanie v medziplanetárnom médiu a prostredie ulovených energických častíc v blízkosti planét.
- PRA (Planetary Radio Astronomy Investigation) - meranie rádiových emisií z Jupitera a Saturnu.
- PPS (Photopolarimeter System) - ďalekohľad s polarizérom pre získanie detailov povrchovej textúry a zloženia atmosféry Jupitera a Saturnu a na určenie hustoty obidvoch planét.
- PWS (Plasma Wave Subsystem) - meranie hustory elektrónov v okolí Jupiteru a Saturnu a tiež interakcie častíc a študovanie magnetosfér.
Na komunikáciu so Zemou využíva sonda parabolickú cassegrainovu antérnu o priemere 3,7 metra s vysokým ziskom. Sonda vysiela na frekvenciách 2,7 GHz a 8,4 GHz, zatiaľ čo Zem vysiela k sonde na frekvencii 2,1 GHz.
Elektrickú energiu zabezpečuje termonukleárny rádioizotopový článok obsahujúci plutónium 238 vo forme PuO2. Jeho polčas rozpadu je 87,7 roka.
O riadenie funkčnosti sondy sa stará systém CCS (computer command subsystem). Orientáciu sondy má na starosti zase systém AACS (Attitude and Articulation Control Subsystem).
Fotogaléria
Súvisiace Videá
Udalosti z histórie
![]() | Voyager 1 - 5.3.1979 Preleto okolo planéty Jupiter vo vzdialenosti 277 500 km od hornej vrstvy mrakov. Prehrať videoDetail udalosti |
![]() | Voyager 1 - 13.11.1980 Prelet okolo planéty Saturn vo vzdialenosti 124 000 km nad hornou vrstvou mrakov. Prehrať videoDetail udalosti |
Súvisiace zaujímavosti
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Po tragickom lete raketoplánu Columbia STS-107 už nebola vyslaná žiadna ďalšia misia raketoplánu, ktorá by mala za úlohu voľný let bez stretnutia sa s iným cieľovým telesom (ako napr. ISS, HST). |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|












