Voyager 2

(pôvodne Mariner 12)

Medziplanetárna sonda určená na prelet okolo planét Jupiter, Saturn, Urán a Neptún a na prieskum medziplanetárneho a medzihviezdneho prostredia.

Hlavnými vedeckými zariadeniami na palube sú nasledujúce:

• ISS (Imaging Science System) - pozostáva z dvoch kamier: širokouhlej a z kamery z úzkym zorným poľom. Obidve kamery disponujú širokou sadou filtrov pre snímanie záberov v konkrétnych vlnových dĺžkach.
• RSS (Radio Science System) - určený na meranie fyzikálnych charakteristík planét, ich mesiacov a prstencov.
• IRIS (Infrared interferometer spectrometer and radiometer) - určený na zloženie atmosfér, vertikálnych teplotných profilov, zloženia, teploty a veľkosti častíc prstencov.
• UVS (Ultraviolet Spectrometer) - meranie vlastností atmosfér a meranie radiácie.
• MAG (Triaxial Fluxgate Magnetometer) - meranie magnetických polí, interakcie slnečného vetra s magnetosférami planét a magnetických polí v medziplanetárnom a medzihviezdnom priestore.
• PLS (Plasma Spectrometer) - určenie mikroskopických vlastností plazmových iónov a meranie elektrónov s energiami 5 eV až 1 keV.
• LECP (Low Energy Charged Particle Instrument) - meria rozdiely v toku energií a uhlovú distribúciu iónov, elektrónov a rozdiely v zložení energií iónov.
• CRS (Cosmic Ray System) - meria medzihviezdne kozmické žiarenie, jeho správanie v medziplanetárnom médiu a prostredie ulovených energických častíc v blízkosti planét.
• PRA (Planetary Radio Astronomy Investigation) - meranie rádiových emisií z Jupitera a Saturnu.
• PPS (Photopolarimeter System) - ďalekohľad s polarizérom pre získanie detailov povrchovej textúry a zloženia atmosféry Jupitera a Saturnu a na určenie hustoty obidvoch planét.
• PWS (Plasma Wave Subsystem) - meranie hustory elektrónov v okolí Jupiteru a Saturnu a tiež interakcie častíc a študovanie magnetosfér.

Na komunikáciu so Zemou využíva sonda parabolickú cassegrainovu antérnu o priemere 3,7 metra s vysokým ziskom. Sonda vysiela v pásme S a pásme X, pričom rýchlosť prenosu je 115,2 kbit/s (vo vzdialenosti pri Jupiteri, pričom so vzdialenosťou rýchlosť klesá).

Elektrickú energiu zabezpečuje termonukleárny rádioizotopový článok obsahujúci plutónium 238 vo forme PuO₂. Jeho polčas rozpadu je 87,7 roka.

O riadenie funkčnosti sondy sa stará systém CCS (computer command subsystem). Orientáciu sondy má na starosti zase systém AACS (Attitude and Articulation Control Subsystem). Na orientáciu sa využíva 8 malých trysiek na hydrazín, ktorý je uložený v sférickej nádrži v strede sondy. Pri štarte mala sonda k dispozícii 100 kg hydrazínu.
Súčasťou sondy bol aj 1123 kg raketový motor na tuhé palivo, ktorý bol od sondy oddelený po oblete planéty Jupiter.