Zond 2

Cieľom misie bolo verifikovať novú platformu pre medziplanetárne lety typu 3MV.

Sonda pozostávala z dvoch hlavných sekcií.

• Orbitálna čas - obsahovala riadiace systémy, napájací a komunikačný systém. Bola valcovitého tvaru. Na toto telo boli zo strán pripevnené dva solárne panely s pol-guľovými radiátormi na kontrolu teploty sondy, roztváracia parabolická anténa, všesmerová anténa a rôzne senzory. Na hornej strane sekcie bola pohonná jednotka pre korekcie dráhy sondy počas letu.
• Vedecká časť - obsahovala vedecké zariadenia súvisiace s konkrétnou misiou sondy (napr. pristávacie púzdro alebo sekcia s kamerovým systémom).

Pre komunikáciu so sondou boli k dispozícii nasledujúce antény:

• roztvoriteľná parabolická anténa s vysokým ziskom a s priemerom 2 metre na prenos nameraných dát počas prieskumu planéty,
• všesmerová anténa

Počas prieskumu planéty bola sonda bez kontaktu so Zemou. Kvôli tomu mala na palube nahrávacie zariadenie pre namerané dáta, ktoré mala následne odvycielať, keď bolo spojenie so Zemou znova nadviazané.

Na obidvoch koncoch krídel solárnych panelov sa nachádzali polguľové radiátory na tepelnú reguláciu sondy.

Korekcie dráhy sondy mal na starosti pohonný systém s palubným motorom typu S5.19.

Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce hlavné vedecké zariadenia:

• detektor radiácie,
• detektor nabitých častíc,
• magnetometer,
• piezoelektrický detektor,
• rádio-teleskop,
• experiment na štúdium jadrovej zložky kozmického žiarenia,
• štúdium ultrafialovej a röntgenovej zložky žiarenia v slnečnom žiarení,
• systém kamier pre viditeľné a UV spektrum svetla.

Na palube sa tiež nachádzalo 6 experimentálnych pulzných plazmových trysiek pre úpravu orientácie sondy a pre ušetrenie paliva pre hlavný korekčný motor.

Krátko po štarte bolo zistené, že nedošlo k otvoreniu jedného solárneho panela, a tým pádom začalo dochádzať k problémom s napájacím systémom sondy. Z rovnakého dôvodu začal zlyhávať aj systém na reguláciu teploty, ktorý sa spoliehal na radiátory umiestnené na solárnych paneloch. Problémy tiež začal vykazovať programový časovač sondy.

Po sérií manévrov sa sonde konečne podarilo roztvoriť solárne panely až 15.12.1964, približne 2 týždne po štarte.

Sonda mala pôvodne obletieť planétu Mars vo vzdialenosti 1500 km od povrchu. Potom čo bolo so sondou stratené spojenie a obletela planétu už len ako mŕtve teleso. Kvôli neschopnosti realizácie ďalších korekčných manévrov pred preletom okolo Marsu, preletela sonda okolo planéty vo vzdialenosti približne 650 000 km.