Surveyor 3

Sonda určená na pristátie na povrchu Mesiaca a prieskum charakteristík mesačného povrchu.

Konštrukcia sondy mala tvar trojnožky pozostávajúci prevažne s hliníkových rúrok.
V hornej časti sa nachádzal solárny panel s plochou 3 m². Na palube sa nachádzala hlavná batéria a tiež nenabíjateľná 24V batéria, ktoré dokázali spoločne poskytnúť sondy príkon 4090 W. Nakoľko však bola činnosť sondy závislá od solárnych panelov, mohla fungovať len počas mesačného dňa, pokiaľ Slnko nezapadlo za horizont.

Komunikáciu so Zemou zabezpečovala plochá anténa, dve všesmerové antény a na palube sa tiež nachádzal radarový výškomer.

Počas letu bol so sondou spojený brzdiaci raketový motor na tuhé palivo Star-37. Po ukončení brzdiaceho manévru v blízkosti Mesiaca bol motor oddelený a sonda následne realizovala pristávací manéver pomocou troch palubných motorov Thiokol TD-339 využívajúcich hydrazín ako palivo.
Raketové motory boli vypnuté vo výške 3,5m nad povrchom a sonda pristávala na povrchu Mesiaca voľným pádom, aby nedošlo ku kontaminácii povrchu splodinami raketového motora.

Hlavným vedeckým zariadením sondy bola TV kamera. Tá pozostávala z vidiconovej trubice, približovacieho objektívu s ohniskovými vzdialenosťami 25 - 100 mm (umožňovali veľkosť zorného poľa v rozsahu 25,3° - 6,43°), uzávierky, 4 filtrov (čisty, zelený, oranžový, modrý) a z clony. Kamera bola pripevnená pod zrkadlom, ktoré sa dokázalo pomocou krokových motorčekov otáčať v horizontálnom a vertikálnom smere (veľkosť kroku bola 2,48° horizontálne, 3° vertikálne). Vďaka kalibrovaným krokovým motorom bolo možné vytváranie veľkých mozaik okolitého prostredia, prípadne zameranie sa na konkrétny objekt na povrchu.

Skenovanie snímok mohlo prebiehať v 200-riadkovom a 600-riadkovom režime. 200-riadkový režim sa využíval hlavne na orientáciu sondy/kamery na začiatku misie a snímky boli na Zem odosielané cez všesmerovú anténu, pričom nasnímanie jedného záberu trvalo 20 sekúnd a odosielanie bolo realizované raz za 61,8 sekundy. Väčšina snímok okolia sondy bolo realizovaných v 600-riadkovom režime a na Zem boli odosielané cez smerovú parabolickú anténu, pričom nasnímanie jedného záberu trvalo 1 sekundu a odosielanie bolo realizované každých 3,6 sekundy. Dáta z kamery boli konvertované na štandardný televízny signál a v takom formáte boli odosielané na Zem.

Na každej z troch pristávacích nôh sondy bol inštalovaný merač tlaku na nohu pri pristátí, schopný zaznamenať silu až do veľkosti 7,8 kN.

Na palube sa tiež nachádzalo zariadenie na analýzu mesačnej pôdy. Zariadenie obsahovalo lopatku o veľkosti 12x5 cm. Lopatka bola pripevnená na 1,5 m výsuvnom ramene. Pomocou motorčekov bolo možné rameno opätovne zasunúť k telu sondy alebo tiež meniť smer ramena / miesto odberu. Odber vzoriek a rôzne ďalšie mechanické testy realizované týmto zariadením boli zároveň monitorované palubnou kamerou.

Počas klesania sondy k povrchu zmietli palubný radar lesklé skaly na povrchu, čo malo za následok oneskorené vypnutie pristávacieho motora. Dôsledkom bolo, že sonda pri pristátí dva-krát poskočila. Po prvom odraze sa sonda vzniesla do výšky 11 metrov, pri druhom do výšky 3,4 metra. Až následne sa usadila na povrchu Mesiaca.

Po prvej mesačnej noci sa už sondu nepodarilo oživiť. Sonda odoslala na Zem približne 6300 snímok povrchu Mesiaca.

Sondu našla na povrchu posádka lode Apollo 12, ktorá následne odobrala zo sondy kameru a niekoľko súčiastok (napr. odberovú lopatku) a priniesla ich naspäť na Zem.

Odberová lopatka sondy, ktorá bola na Zem privezená posádkou vesmírnej lode Apollo 12 je dnes vystavená v budove JPL (Jet Propulsion Laboratory) v meste La Cañada Flintridge (California, USA).