Starship IFT-3

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor bol uzatvorený bez mechanických dvier pre vstup/výstup alebo vypúšťanie telies. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou zo 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Tretí testovací suborbitálny let lode.
Dráha vesmírnej lode mala byť pôvodne transatmosférická s perigeom vo výške 50km, toto sa však nepodarilo dosiahnuť a vesmírna loď bola navedená na suborbitálnu dráhu s perigeom vo výške približne -50km pod povrchom Zeme.

Nosná raketa sa pokúsila o mäkké pristátie do vody, avšak tesne pre dopadom sa jej z potrebných 13 motorov zapálili len tri, čoho dôsledkom bol tvrdý dopad do vody a jej zničenie.

Počas letu bolo otestované otvorenie a zatvorenie dverí pre vypúšťanie družíc Starlink, a tiež bola zrealizovaná demonštrácia prečerpávania kryogénneho paliva medzi dvomi nádržami. Úspešnosť týchto testov ešte nebola potvrdená.

Pri návrate do atmosféry však došlo k zničeniu vesmírnej lode, nakoľko loď nebola pod plnou kontrolou a stále rotovala. Ukončenie letu sa plánovane uskutočnilo nad Indickým oceánom vo výške asi 65km nad povrchom Zeme.