Starship IFT-4

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor bol uzatvorený bez mechanických dvier pre vstup/výstup alebo vypúšťanie telies. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou zo 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Štvrtý testovací let vesmírnej lode Starship. Opäť sa jednalo len o suborbitálny let, počas ktorého vesmírna loď plánovane vnikla do hustých vrstiev atmosféry Zeme bez nutnosti zapnutia brzdiacich motorov.

Štart rakety bol viac menej bez problémový až na jeden nefnkčný motor na stupni Super-Heavy, čo však výslednú dráhu vesmírnej lode nijak neovplyvnilo. Prvý stupeň rakety následne uskutočnil návrat a plánované pristátie na hladine mora, čo sa mu aj úspešne podarilo.

Orbitálny stupeň dosiahol plánovanú suborbitálnu dráhu, na ktorej po približne hodine letu začal klesať do hustých vrstiev zemskej atmosféry. Počas brzdenia v atmosfére došlo k poškodeniu viacerých častí krídel, avšak nedošlo k zničeniu vesmírnej lode. Posledný signál bol zachytený pravdepodobne veľmi nízko nad povrchom v pozícii na vertikálne pristátie.

Vesmírna loď pravdepodobne následne tvrdo dopadla na hladinu Indického oceánu.