Starship IFT-10

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor obsahuje úzke dvere určené na vypúšťanie testovacích makiet družíc typu Starlink v3. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou z približne 18-tisíc 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

Desiaty testovací suborbitálny let vesmírnej lode Starship verzie Block 2.
Na palube sa nachádzalo 8 makiet družíc Starlink v3, ktoré mali byť počas letu aj vypustené (tiež len na suborbitálnu dráhu).

Štart rakety Super-Heavy prebehol bez problémov. Drobná chybička vznikla len počas návratu prvého stupňa na Zem, kedy jeden raketový motor zhasol predčasne. Trajektóriu letu raketového stupňa to však nijak neovplyvnilo. Raketový stupeň následne spomalil dostatočne na to, aby mohol pár sekúnd vysieť nad hladinou mora až do momentu, kedy boli raketové motory vypnuté. Raketa bola samozrejme pri dopade do vody zničená, čo bol plánovaný scenár.

Orbitálny stupeň Starship dokončil let až na suborbitálnu dráhu. Tu došlo k testovaciemu vypusteniu makiet družíc Starlink v3. Rovnako sa uskutočnil aj krátky testovací zážeh raketových motorov nad územím Afriky, simulujúcich brzdiaci manéver na obežnej dráhe Zeme.

Počas zostupu do atmosféry po 47 minútach letu a približne vo výške 90 km nad Zemou došlo zatiaľ z neznámych príčin k explózii v oblasti raketových motorov lode, čo mierne poškodilo bočné krycie panely pri motoroch. Počas brzdenia v hustých vrstvách atmosféry došlo tiež k prehoreniu niektorých klapiek na krídlach lode. Napriek tomu však zvládla vesmírna loď prelet atmosférou v jednom kuse a pred dopadom na hladinu oceánu zrealizovala brzdiaci manéver s otočením lode do vertikálnej polohy a dostatočným spomalením pre budúci pristávací manéver. Vesmírna loď zrealizovala mäkký dopad na hladinu oceánu. Loď však nebola pre pristátie na vode optimalizovaná, preto došlo následne k jej poškodeniu.