Kosmos 167

Sonda určená na prieskum planéty Venuša.
Jej valcovité telo bolo rozdelené na dve hlavné časti. Horná 2,1m dlhá časť obsahovala orientačný, pohonný systém KDU-414 a riadiacu jednotku. Napájanie sondy zabezpečovali dva solárne panely o celkovej ploche 2,5 m², ktoré napájali palubnú batériu. S roztvorenými solárnymi panelmi mala sonda šírku 4 metre.

Komunikácia so sondou bola zabezpečená cez nasledujúce antény:

• parabolická roztvoriteľné anténa s vysokým ziskom s priemerom 2,3 m (aj pre UHF pásmo),
• polosmerová anténa.

Hlavné vedecké prístroje na palube boli:

• magnetometer na 2m dlhom výsuvnom ramene,
• detektor iónov,
• detektor kozmického žiarenia,
• ultrafialový spektrometer určený na detekciu plynov vodíka a kyslíka.

Zariadenia na palube mali merať hodnoty okolitého prostredia až do zániku telesa v atmosfére Venuše.

Na palube sa v spodnej časti družice nachádzalo vajcovité pristávacie púzdro, ktoré malo byť na povel uvolnené krátko pred príletom k planéte Venuša vo vzdialenosti približne 44 800 km od jej povrchu. Ak by kvôli nejakej chybe k oddeleniu nedošlo, spoje s púzdrom boli navrhnuté tak, že pri vstupe sondy do atmosféry mali prehorieť a uvolniť púzdro na svoju vlastnú misiu.

Cieľom sondy bolo dopravenie pristávacieho púzdra k Venuši a pokus o ďalšie dosadnutie až na povrch planéty.

Kvôli poruche na urýchlovacom stupni Blok-VL nosnej rakety Molnyja sa však sonda nedostala na dráhu k Venuši, ale zostala na nízkej obežnej dráhe Zeme, kde za niekoľko dní zhorela v atmosfére.

Pre utajenie neúspechu bola sonda pomenovaná ako Kosmos 167.