Luna 11
(E-6LF 101)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 11
Alternatívne označenie: E-6LF 101 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 1638 (1136) kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1966-078A
Dátum štartu: 24.8.1966
Raketa: Molnyja M (Blok-L) Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Ukončenie činnosti (posledný signál): 1.10.1966 Doba prevádzky: 38 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Mesiac
Pericentrum: 160 km Apocentrum: 1200 km |
Popis
Družica určená na štúdium Mesiaca z jeho obežnej dráhy a získanie detailnejších záberov mesačného povrchu.
Teleso sondy vychádzalo z modifikovanej verzie Luna E-6 využitej pri prvých pokusoch o pristátie. V spodnej časti sa nachádzala pohonná jednotka, určená hlavne na korekcie dráhy a navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Namiesto pristávacieho modulu sa nachádzal modul s vedeckými prístrojami a snímkovacím zariadením.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bolo štúdium:
- lunárnych gama a röntgenových emisií s cieľom určiť chemické zloženie Mesiaca,
- lunárnych gravitačných anomálií,
- koncentrácie meteorických rojov v blízkosti Mesiaca,
- intenzity tvrdého korpuskulárneho žiarenia v blízkosti Mesiaca.
Na palube sa nachádzal aj televízny snímkovací systém schopný zaznamenať zábery s rozlíšením 15 x 20 metrov na povrchu Mesiaca. Snímkovanie bolo realizované na film, ktorý bol následne naskenovaný riadkovým skenerom a odoslaný na Zem.
Sonda bola schopná zamedziť úniku odoslaných dát do amerického Jodrell Bank Observatory tým spôsobom, že dokázala dynamicky prepínať odosielané dáta medzi dvomi frekvenciami, čo bolo niečo, čo v tom čase v Jodrell Bank Observatory neboli schopný odsledovať.
Na palube sa okrem iného nachádzala aj experimentálna elektrická prevodovka pripravovaná pre misiu mesačného Lunochodu. Jej cieľom bolo preverenie funkčnosti v prostredí okolo Mesiaca.
Teleso sondy vychádzalo z modifikovanej verzie Luna E-6 využitej pri prvých pokusoch o pristátie. V spodnej časti sa nachádzala pohonná jednotka, určená hlavne na korekcie dráhy a navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Namiesto pristávacieho modulu sa nachádzal modul s vedeckými prístrojami a snímkovacím zariadením.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bolo štúdium:
- lunárnych gama a röntgenových emisií s cieľom určiť chemické zloženie Mesiaca,
- lunárnych gravitačných anomálií,
- koncentrácie meteorických rojov v blízkosti Mesiaca,
- intenzity tvrdého korpuskulárneho žiarenia v blízkosti Mesiaca.
Na palube sa nachádzal aj televízny snímkovací systém schopný zaznamenať zábery s rozlíšením 15 x 20 metrov na povrchu Mesiaca. Snímkovanie bolo realizované na film, ktorý bol následne naskenovaný riadkovým skenerom a odoslaný na Zem.
Sonda bola schopná zamedziť úniku odoslaných dát do amerického Jodrell Bank Observatory tým spôsobom, že dokázala dynamicky prepínať odosielané dáta medzi dvomi frekvenciami, čo bolo niečo, čo v tom čase v Jodrell Bank Observatory neboli schopný odsledovať.
Na palube sa okrem iného nachádzala aj experimentálna elektrická prevodovka pripravovaná pre misiu mesačného Lunochodu. Jej cieľom bolo preverenie funkčnosti v prostredí okolo Mesiaca.
Kamera sondy nebola schopná vrátiť použiteľné zábery, nakoľko sonda na obežnej dráhe stratila orientáciu kvôli upchatiu jednej z trysiek určených na kontrolu orientácie.
Mimo snímkovania povrchu ale fungovali všetky ostatné vedecké zariadenia bez problémov.
Počas svojej činnosti uskutočnila 137 rádiových relácií.
Je veľmi pravdepodobné, že sonda dopadla na povrch Mesiaca buď koncom roka 1966 alebo začiatkom 1967.
Udalosti z histórie
| Luna 11 - 27.8.1966 Navedenie na obežnú dráhu Mesiaca. | |
| Luna 11 - 1.10.1966 Ukončenie činnosti sondy na obežnej dráhe Mesiaca po vyčerpaní chemických batérií. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| USA mali k dispozícii letku 3-4 raketoplánov, aby sa vo vesmírne navzájom striedali. Nie často sa však stalo, že 2x po sebe letel ten istý raketoplán. Naposledy sa to stalo v roku 2006, kedy letel raketoplán Discovery STS-121, pričom predchádzajúci let amerického raketoplánu bol Discovery STS-114. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





