Lunochod 1
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Lunochod 1
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - vozidlo Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 1,7 x 1,6 x 1,35 m Hmotnosť: 756 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1970-095rov
Dátum štartu: 10.11.1970
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/23) Ukončenie činnosti (posledný signál): 14.9.1971 Doba prevádzky od vypustenia: 301 dní Získané prvenstváPrvé vozidlo na povrchu Mesiaca. Parametre obežnej dráhy
Epocha: 14.9.1971
Centrálne teleso: Mesiac
Aktuálna trasa prejdená po povrchu: 10.54 km Poloha na povrchu telesaTeleso: Mesiac
Severná šírka: 38° 14' 16.08" Západná dĺžka: 35° 0' 6.12" Aktuálna poloha Severná šírka: 38° 18' 54" Západná dĺžka: 35° 0' 29.88" Materské teleso
Vypustená z: Luna 17
Dátum vypustenia: 17.11.1970 |
Popis
Robotické diaľkovo riadené vozidlo určené na prieskum povrchu Mesiaca.
Vozidlo malo kónickú anténu, smerovú šróbovú anténu s vysokým ziskom, kamery a výsuvné zariadenie na skúmanie mesačnej pôdy, predovšetkým jej hustotu a mechanické vlastnosti. Nachádzalo sa tu aj vedecké zariadenie na analýzu povrchu, ktoré však bolo pre každej misii Lunochodu iné.
Lunochod cez mesačný deň poháňali chemické batérie, ktoré bolo z času na čas potrebné dobiť pomocou solárnych panelov, ktoré sa nachádzali na otváracom víku na hornej časti vozidla. Cez mesačnú noc bolo vozidlo hybernované a víko so solárnymi panelami zatvorené, pričom o prežitie prístrojov sa staral rádioizotopový ohrievač obsahujúci rádioaktívne polónium 210.
O pohyb sa staralo 8 nezávislých kolies, každé malo nezávislé pruženie, elektromotor a brzdu. Vozidlo malo dve rýchlosti 1 a 2 km/h. Pri riadení vozidla zo Zeme mal signál pre pilotov 5 sekundové oneskorenie (cesta na Mesiac, spracovanie signálu vozidlom, cesta na Zem). Preto nebolo možné pohybovať vozidlo rýchlejšie.
Vozidlo malo kónickú anténu, smerovú šróbovú anténu s vysokým ziskom, kamery a výsuvné zariadenie na skúmanie mesačnej pôdy, predovšetkým jej hustotu a mechanické vlastnosti. Nachádzalo sa tu aj vedecké zariadenie na analýzu povrchu, ktoré však bolo pre každej misii Lunochodu iné.
Lunochod cez mesačný deň poháňali chemické batérie, ktoré bolo z času na čas potrebné dobiť pomocou solárnych panelov, ktoré sa nachádzali na otváracom víku na hornej časti vozidla. Cez mesačnú noc bolo vozidlo hybernované a víko so solárnymi panelami zatvorené, pričom o prežitie prístrojov sa staral rádioizotopový ohrievač obsahujúci rádioaktívne polónium 210.
O pohyb sa staralo 8 nezávislých kolies, každé malo nezávislé pruženie, elektromotor a brzdu. Vozidlo malo dve rýchlosti 1 a 2 km/h. Pri riadení vozidla zo Zeme mal signál pre pilotov 5 sekundové oneskorenie (cesta na Mesiac, spracovanie signálu vozidlom, cesta na Zem). Preto nebolo možné pohybovať vozidlo rýchlejšie.
Z vedeckých zariadení boli na palube:
- 2 televízne kamery a 4 panoramatické telefotometre,
- RIFMA - röntgenový fluorescentný spektrometer,
- RT-1 - röntgenový ďalekohľad,
- PrOP - odometer/penetrometer,
- RV-2N - detektor radiácie,
- TL laserový retroreflektor.
Vozidlo prešlo celkovo 10 540 m a na Zem odoslalo vyše 20 000 snímok, 206 panoramatických snímok, 500 meraní pevnosti povrchu (PrOP) a 25 chemických rozborov pomocou zariadenia RIFMA. Jeho činnosť bola ukončená po vyčerpaní rádioizotopových batérií.
Ukončenie činnosti sondy bolo oficiálne oznámené až 4.10.1971 na výročie vypustenia prvej družice Zeme Sputnik 1.
Udalosti z histórie
![]() | Lunochod 1 - 14.9.1971 Ukončenie činnosti prvého mesačného diaľkovo ovládaného vozidla. Za desať a pol mesiaca prešiel 10 540 m. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
|
Keby k tragédii raketoplánu Challenger došlo o jeden jeho let skôr, prišlo by o život až osem kozmonautov. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






