Vesmírna databáza
Luna 20
(E-8-5 408)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 20
Alternatívne označenie: E-8-5 408 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Mesiaci (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5725 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1972-007A
Dátum štartu: 14.2.1972
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Mäkké pristátie: 21.2.1972 Trvanie letu: 7 dní Poloha na povrchu telesaModuly a subsatelity na palube
Luna 20 (modul) - vypustená 22.2.1972
|
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške približne 100 km nad povrchom.
Sonda mäkko pristála v oblasti Mora hojnosti, len 1,8km od miesta dopadu sondy Luna 18.
Návratový modul úspešne priniesol na Zem približne 30 gramov mesačnej horniny. Púzdro pristálo 40 km severne od mesta Žezkazgan (Džezkazgan) na území ZSSR (dnes Kazachstan).
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške približne 100 km nad povrchom.
Sonda mäkko pristála v oblasti Mora hojnosti, len 1,8km od miesta dopadu sondy Luna 18.
Návratový modul úspešne priniesol na Zem približne 30 gramov mesačnej horniny. Púzdro pristálo 40 km severne od mesta Žezkazgan (Džezkazgan) na území ZSSR (dnes Kazachstan).
Udalosti z histórie
 | Luna 20 - 18.2.1972 Navedenie sondy na obežnú dráhu Mesiaca. |
| Luna 20 - 21.2.1972 Mäkké pristátie na povrchu Mesiaca. Nasledoval automatický návrat hornín na Zem. |
| Luna 20 - 22.2.1972 Odlet štartovacieho stupňa sondy so vzorkami horniny z povrchu Mesiaca smerom k Zemi. |
 | Luna 20 - 25.2.1972 Návratové púzdro sa úspešne vrátilo na Zem aj s mesačnými vzorkami horniny (30g). |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Posádka lode Apollo ASTP sa počas pristátia takmer udusila kvôli úniku jedovatého oxidu dusičitého do kabíny. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
