Luna 8
(E-6 12)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 8
Alternatívne označenie: E-6 12 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Zničená (Dopad na Mesiac) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: dĺžka 2,7 m Hmotnosť: 1550 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1965-099A
Dátum štartu: 3.12.1965
Raketa: Molnyja Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Zánik (zničenie): 6.12.1965 Trvanie letu: 3 dni Poloha na povrchu telesa |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).
Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.
Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.
Celý let sondy k Mesiacu bol bezproblémový a rovnako došlo v správnom čase aj k zapáleniu brzdiaceho motora. Avšak pravdepodobne pri nafúknutí brzdiacich airbagov na kapsuly, došlo zrejme k ich prepichnutiu plastovým držiakom, čo spôsobilo únik vzduchu a destabilizáciu sondy počas pristávania. Pokus o nadobudnutie kontroly minulo sonde drahocený čas potrebný na brzdenie. Tým pádom sonda nestihla dostatočne zbrzdiť a dopadla na povrch Mesiaca.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).
Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.
Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.
Celý let sondy k Mesiacu bol bezproblémový a rovnako došlo v správnom čase aj k zapáleniu brzdiaceho motora. Avšak pravdepodobne pri nafúknutí brzdiacich airbagov na kapsuly, došlo zrejme k ich prepichnutiu plastovým držiakom, čo spôsobilo únik vzduchu a destabilizáciu sondy počas pristávania. Pokus o nadobudnutie kontroly minulo sonde drahocený čas potrebný na brzdenie. Tým pádom sonda nestihla dostatočne zbrzdiť a dopadla na povrch Mesiaca.
Udalosti z histórie
| Luna 8 - 6.12.1965 Tvrdé pristátie na povrchu Mesiaca. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvá medziplanetárna sonda bola sovietska Luna 1, ktorá kvôli chybe v navigácii nedokázala zasiahnuť Mesiac. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





