Mars 1

Sonda určená na prieskum planéty Mars.
Jej valcovité telo bolo rozdelené na dve hlavné časti. Horná 2,7m dlhá časť obsahovala orientačný a pohonný systém. Spodná 0,6m dlhá časť obsahovala experimenty a vedecké zariadenia. Napájanie sondy zabezpečovali dva solárne panely o celkovej ploche 2,6 m², ktoré napájali palubnú Ni-Cd batériu. S roztvorenými solárnymi panelmi a radiátormi na konci panelov mala sonda šírku 4 metre.

Komunikácia so sondou bola zabezpečená cez tri palubné antény:

• parabolická anténa s vysokým ziskom s priemerom 1,7 m,
• všesmerová anténa,
• polosmerová anténa.

Hlavné vedecké prístroje na palube boli:

• magnetometer,
• spectroreflexometer,
• televízna kamera na získanie snímok planéty,
• senzory radiácie,
• spektrograf na štúdium ozón-absorbujúcich pásiem,
• detektor mikrometeoritov.

Sonda určená na oblet okolo planéty Mars.

Po navedení na dráhu smerom k Marsu bolo zistené, že pravdepodobne jeden z plynových ventilov orientačného systému má netesnosť, z toho dôvodu bola sonda prepnutá na gyroskopickú stabilizáciu. Dáta sa na Zem odosielali najprv v 2-denných intervaloch, od 13.12.1962 to bolo iba raz za 5 dní. Pokiaľ by bolo nutné, tak sonda vedela začať vysielanie dát aj na povel zo Zeme. Sonda takto uskutočnila 61 rádiových vysielaní, počas ktorých bolo získané veľké množstvo dát o medziplanetárnom priestore.

21.3.1963 sa vo vzdialenosti 106 760 000 km od Zeme spojenie so sondou ukončilo, pravdepodobne kvôli zlej orientácii hlavnej antény.

Oblet sondy okolo planéty Mars bol už neriadený a nepodarilo sa z neho získať žiadne ďalšie dáta.

Počas letu sonda zaznamenala mikrometeority z meteorického roja Tauridy až do vzdialenosti 40-miliónov km od Zeme. V medziplanetárnom priestore získala hodnoty magnetického poľa a zaznamenala tiež slnečný vietor. Potvrdila tiež existenciu a silu radiačných pásov v okolí Zeme.