Ranger 3

Sonda určená na zásah Mesiaca.

Na hlavné šesťhranné telo sondy bol primontovaný podstavec, na vrchole ktorého bolo špeciálne 42,6 kg púzdro pokryté balzovým drevom, určené na pristátie na Mesiaci.

Púzdro sa malo vo výške 21,4 km nad povrchom Mesiaca oddeliť od sondy, a zapáliť malý palubný brzdiaci motor BE-3 (skrytý pod plastickým krytom) pre stlmenie dopadu. Pri dopade na Mesiac bolo počítané s tým, že sa púzdro niekoľko krát odrazí, kým zastane na povrchu. Primárnym zariadením na palube púzdra bol seizmometer nazvaný Tonto. Okrem toho bol v púzdre zosilovač signálu, vysielač, krížová anténa a 6 Ar-Cd batérií určených na zásobovanie púzdra po dobu 30 dní. Púzdro bolo navrhnuté pre dopad na povrch o rýchlosti 130-160 km/h.

Z hlavného tela sondy vyčnievali zo strán dva slnečné panely a zo spodnej časti sa vyklopila parabolická anténa s vysokým ziskom. Na komunikáciu sa okrem parabolickej antény využívala ešte polosmerová anténa a 2 vysielače, pracujúce na frekvenciách 960,05 a 960,1 MHz. Solárne panely zásobovali energiou 11,5kg vážiacu Ag-Zn batériu s kapacitou 1 kWh a záložnú batériu.

O riadenie sondy sa staral palubný počítač, časovač a prijímač povelov zo Zeme. Orientáciu sondy mali na starosti senzory na Slnko a Zem, gyroskopy a séria malých trysiek.
Sonda mala pasívny systém na udržiavanie teploty, pozostávajúci z rôznych náterov a úprav povrchu.

Hlavnými vedeckými zariadeniami na palube boli:

• TV kamera typu vidicon, pozostávajúca zo skenovacieho zariadenia, ktoré bolo schopné vyhotoviť jednu kompletnú snímku za 10 sekúnd.
• gama spektrometer pripevnený na 1,8m vyklápacom ramene,
• radarový výškomer, ktorého úlohou bolo aj stanoviť presný čas na oddelenie púzdra,
• pristávacie sférické púzdro so seizmometrom Tonto na palube.

Kamera mala snímať povrch Mesiaca po dobu 10 minút pred dopadom na jeho povrch.

Kvôli chybe na nosnej rakete Atlas získala sonda oveľa väčšiu rýchlosť ako bolo požadované a z toho dôvodu Mesiac len obletela.

Počs nahrávania pokynov na palubu sondy sa však sonda odklonila od smeru k Zemi a signál so sondou bol prerušený, čo spôsobilo nefunkčnosť palubného počítača po zbytok misie.

Sonda sa z toho dôvodu nevedela v priestore zorientovať a tým pádom nedokázala smerovať svoju anténu pre udržanie komunikácie s riadiacim stredickom. Kamera síce fungovala a snažila sa odosielať testovacie snímky na Zem, avšak nakoľko sonda nebola stabilizovaná, podarilo sa z nich zaznamenať len veľmi málo fragmentov s veľkým rádiovým rušením.

Úspechom bolo len získanie dát a nových informácií pre úpravu a vylepšenie nasledujúcich sond.

Sledovanie signálu zo sondy pokračovalo sporadicky až do 31.1.1962, kedy bola misia sonda oficiálne ukončená.