Vega 2 SA
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Vega 2 SA
Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Venuši (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 1520 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1984-128E
Dátum štartu: 21.12.1984
Raketa: Proton K/D-1 Kozmodróm: Bajkonur (LC-200/40) Ukončenie činnosti (posledný signál): 15.6.1985 Doba prevádzky od vypustenia: 2 dni Mäkké pristátie: 15.6.1985 Trvanie letu od vypustenia: 2 dni Poloha na povrchu telesaMaterské teleso
Vypustená z: Vega 2
Dátum vypustenia: 13.6.1985 Moduly a subsatelity na palube
Vega 2 AZ - vypustená 15.6.1985
|
Popis
SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)
Pristávací modul materskej sondy Vega 2.
Pristávací modul sa nachádzal vnútri sférického púzdra s ablatívnym povrchom, slúžiaceho nie len na ochranu modulu počas letu, ale hlavne na zbrzdenie (maximálne preťaženie 170G) a tepelnú ochranu počas prvého kontaktu s hornými vrstvami hustej atmosféry Venuše.
Po spomalení brzdenia na 2G sa ochranné púzdro otvorilo a vypustilo pristávací modul o hmotnosti 660 kg na samostatný let a vypustenie série padákov (2,8m široký brzdiaci, 4,4m široký kovový a nakoniec 3 padáky o šírke 4,3m). Vo výške približne 50km malo dôjsť k odhodeniu padákov a po zbytok času klesal modul už len voľným pádom. Na spomalenie letu slúžil len kovový disk o priemere 2,1m v hornej časti modulu. Vzhľadom na vysokú hustotu venušinej atmosféry to však bolo dostatočne na to, aby pristávací modul dosadol na povrch rýchlosťou len 7 m/s, pričom o zjemnenie nárazu sa staral ešte nárazník s tlmičmi v tvare kruhu umiestnený v spodnej časti modulu. jeho úlohou bolo tiež zabezpečiť, aby modul zostal po pristátí na povrchu v spriamenej polohe.
Pristávací modul bol na základe získaných vedomostí z predchádzajúcich sond nadizajnovaný tak, aby vydržal teplotu približne 470°C a tlak okolo 90 bar (hodnoty namerané sondou Venera 8). Všetky citlivé prístroje a elektronika sa nachádzali v hermetizovanom sférickom púzdre s dvojitou titánovou stenou a viacerými vrstvami tepelnej izolácie.
V hornej časti modulu sa nachádzala lieviková anténa určená na komunikáciu s orbitálnym modulom počas obletu Venuše.
Palubná nabíjateľná batéria mala byť schopná zabezpečiť dostatok energie pre 75 minútové klesanie k povrchu a minimálne 30 minút na povrchu planéty.
Na palube sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:
- senzory tlaku a teploty,
- Sigma-3 - plynový chromatograf pre aerosoly,
- LSA - počítač veľkosti aerosolov,
- IFP - röntgenový aerosolový fluorescenčný spektrometer,
- VM-4 - vlhkomer,
- ISAV-A - optický aerosolový analyzér, nefelometer,
- ISAV-S - ultrafialový absorbčný spektrometer,
- Malachit-V - hmotnostný spektrometer,
-
GZU VB-02 - vrták pre analúzu pôdy,
- BDRP-AM25 - pôdny röntgenový fluorescenčný spektrometer,
- GS-15-STsV - gama spektrometer,
- PrOP-V - penetrometer,
- MSB - malé solárne články.
Na palube sa nenachádzali snímacie kamery.
Počas zostupu sa od modulu oddelil ešte jeden modul - aerostat AZ, ktorý ďalej samostatne putoval atmosférou planéty.
Modul pristál na povrchu vo výške len 0,1 km nad priemernou úrovňou terénu Venuše. Na povrchu namerala teplotu 463°C a tlak 91 bar.
Pristávací modul po mäkkom pristátí odosielal dáta z povrchu ešte 56 minút.
Udalosti z histórie
| Vega 2 SA - 15.6.1985
Mäkké pristátie pristávacieho modulu na povrchu planéty Venuša. |
| Vedeli ste že... |
| Americká družica Vanguard 1 a tretí stupeň jej nosnej rakety sú momentálne najstaršími človekom vyrobenými telesami vo vesmíre (mimo povrchu Zeme). Všetky staršie družice už zanikli v zemskej atmosfére. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





