Vega 2
(5VK 902)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Vega 2
Alternatívne označenie: 5VK 902 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 3,5 x priemer 1,1 m Rozpätie solárnych panelov: 6 m Hmotnosť: 4840 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: 5VK Štart a životnosť
COSPAR id: 1984-128A
Dátum štartu: 21.12.1984
Raketa: Proton K/D-1 Kozmodróm: Bajkonur (LC-200/40) Ukončenie činnosti (posledný signál): 24.3.1987 Doba prevádzky: 2 roky, 93 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.7 AU Apocentrum: 0.98 AU Moduly a subsatelity na palube
Vega 2 SA - vypustená 13.6.1985
|
Popis
Sonda určená na oblet planéty Venuša, pozorovanie kométy P/Halley a analýzu jej najbližšieho okolia.
Sonda pozostávala z troch hlavných častí:
- orbitálny / obletový modul
- pristávacie púzdro SA
- atmosférický balón AZ (vypustený z SA)
Hlavná úloha orbitálneho modulu bola pomocou pohonného systému zabezpečiť navedenie na dráhu k Venuši a následne presné navedenie na oblet okolo kométy. Pohonná jednotka pozostávala z raketového motora KTDU-425A a väčších zásob paliva UDMH ako mali k dispozícii predchádzajúce misie sond Venera k Venuši.
Modul bol stabilizovaný vo všetkých 3 osiach.
Na komunikáciu so Zemou vo veľkej vzdialenosti využívala parabolickú anténu s vysokým ziskom o priemere 1,6m. So Zemou v malej vzdialenosti a s pristávacím modulom komunikovala pomocou 4 lievikových antén.
V spodnej časti sondy bol prístrojový modul s priemerom 2,35m, ktorý obsahoval avioniku sondy, palubné počítače, elektroniku k jednotlivým experimentom a rôzne ďalšie citlivé zariadenia. Táto časť bola tiež hermetizovaná, čo síce pridalo sonde na hmotnosti, ale uľahčilo vývoj, testovanie a hlavne poskytlo jednoduchú reguláciu teploty.
Pod prístrojovou sekciou sa nachádzal ešte dvojitý štít na ochranu sondy a jej senzorov pred prachom a malým časticami v blízkosti kométy Halley.
Na palube sa nachýdzali nasledujúce vedecké zariadenia o celkovej hmotnosti 240 kg (vrátane zariadení z 13 krajín mimo ZSSR), z toho boli:
- CCD kamera vyvinutá spoločne krajinami ZSSR, Maďarsko a Francúzsko. Kamera bola prichytená na špeciálnu smerovaciu platformu ASP-G vyvinutú v ČSSR. Tá zabezpečovala stabilné nasmerovanie kamery na kométu počas jej obletu nezávisle na orientáciu a rýchlosť sondy.
- infračervený spektrometer,
- spektrometer pre ultrafialové, viditeľné a infračervené pásmo spektra,
- detektor mikrometeoritov na ochrannom štíte,
- detektor prachu,
- hmotnostný spektrometer pre prach kométy,
- neutrálny plynový hmotnostný spektrometer,
- APV-V - analyzér energie plazmy,
- analyzér nabitých častíc,
- magnetometer (Rakúsko, ZSSR),
- vlnové a plazmové analyzéry.
V hornej časti bolo pripojené sférické púzdro s pristávacím modulom vo vnútri, ktoré bolo od materskej sondy oddelené niekoľko dní pred jej príletom k Venuši, aby mal orbitálny modul dostatok času pre uhýbací manéver pre navedenie na oblet Venuše. Pred vypustením boli ešte naposledy dobité batérie pristávacieho modulu a taktiež bol schladený na teplotu -10°C, aby lepšie zvládal vysoké teploty na povrchu planéty.
Napriek tomu, že približne 32 minút pred priblížením sa sondy k jadru kométy Halley zlyhal počítač zabezpečujúci realizáciu snímok a musel sa zapnúť slabší záložný počitač, sonda získala ostrejšie zábery jadra kométy ako sonda Vega 1, kvôli menšiemu množstvu prachu v kóme v danom čase.
Sonda obletela kométy Halley rýchlosťou 76,8 km/s. Nechránené slnečné panely počas tohto obletu stratili 50% svojho výkou. Sonda odoslala na Zem približne 1500 snímok jadra kométy.
Udalosti z histórie
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Vo vesmíre neboli nikdy dva raketoplány súčasne. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





