Venera 1

Sonda určená na prvý zásah planéty Venuša a jej prieskum z veľkej vzdialenosti počas približovania.

Telo sondy pozostávalo z valcovitej hlavnej prístrojovej sekcie, ktorá bola hermetizovaná a napustená dusíkom o tlaku 120 kPa. Táto vnútorná atmosféra sa spolu s internými ventilátormi starala o tepelnú izoláciu vnútorných vedeckých prístrojov. Dva solárne panely po stranách zabezpečovali počas misie nabíjanie striebro-zinkových batérí sondy.

Pomocou 2-metrovej roztvoriteľnej parabolickej antény mala sonda na frekvencii 922.8 MHz na Zem odosielať dáta počas prieskumu Venuše. Tyčová 2,4 metra dlhá anténa bola používaná len na odosielanie a prijímanie krátkovlnných signálov počas letu v blízkosti Zeme. Na solárnych paneloch sa nachádzali ešte 4 dipólové antény, ktoré boli počas misie používané na štandardný prenos telemetrie na Zem a príkazov zo Zeme na sondu.

Hlavné vedecké prístroje na palube sondy boli nasledujúce:

• prietokový magnetometer pripojený na rameno dlhej antény,
• dve iónové pasce na meranie slnečného vetra,
• detektory mikrometeoritov,
• Geigerov rúrový počítač a sodíkovo-iódový scintilátor pre meranie kozmického žiarenia,
• na solárnom panele sondy bol umiestnený experiment určen na meranie teploty povrchu sondy,
• infračervený a ultrafialový rádiometer

Pod kupolou sa nachádzala pohonná jednotka (KDU-414) určená na korekcie kurzu sondy počas letu.

Počas letu k Venuši bola sonda stabilizovaná rotáciou. Do módu 3-osej stabilizácie sa prepla len počas korekčných manévrov raketového motora, pričom sa orientovala na Slnko a hviezdu Canopus zo súhvezdia Kýl. Do 3-osej stabilizácie sa mala prepnúť aj počas fázy prieskumu planéty Venuša.

Veľmi krátko po navedení na medziplanetárnu dráhu bolo zistené, že sonda sa nedokáže správne zorientovať voči Slnku, čo malo za následok rýchle vybíjanie batérií. Pre udržanie sondy na žive museli byť vypnuté všetky životne nedôležité prístroje. Zlá orientácia však ovplyvnila aj schopnosť komunikovať so Zemou a vzájomné spojenie bolo po týždni stratené.

Sonda nakoniec planétu len obletela. jej vysielanie však už nebolo možné zachytiť.

Napriek tomu sa sonde podarilo namerať dáta o kozmickom žiarení a potvrdiť existenciu slnečného vetra po prelete zemskou magnetopauzou.