Vesmírna databáza
Mir
 |
|
Popis:
Stanica, ktorej hlavný modul vychádzal síce z koncepcie predošlej stanice, no jeho súčasťou bol aj spojovací uzol pre štyri ďalšie moduly a dve vesmírne lode. Mala obytné priestory pre troch členov stálej posádky.
So stanicou Mir sa pôvodne počítalo aj v programe ruských pilotovaných raketoplánov, nakoľko bol však tento program zrušený, preprava posádky a nákladu ostala len na lodiach Sojuz a Progress. Naopak od roku 1995 sa ku stanici pripojilo 9 amerických raketoplánov (7x Atlantis, 1x Endeavour, 1x Discovery). Dodnes drží rekord najdlhšie slúžiacej orbitálnej stanice so stálou posádkou na palube. 29.6.1997 prežila kolíziu s loďou Progress M-34. Označenie stanice je tiež DOS-7. | |
Súvisiace Videá
Krátky dokument z misie spojenia raketoplánu Atlantis STS-71 s orbitálnou stanicou Mir
Prelet priestormi orbitálnej stanice Mir až do raketoplánu Atlantis (misia STS-74).
Krátky dokument popisujúci udalosti, ku ktorým došlo počas nárazu lode Progress M-34 do stanice Mir.
Exkurzia po orbitálnej stanici Mir (David Wolf - 1997)
Zánik orbitálnej stanice Mir zachytený na kameru pozorovateľom v Tichom oceáne.
Krátky dokument s kritických udalostí na palube stanici Mir z roku 1997. Najprv to bol požiar na palube a potom kolízia s nákladnou loďou Progress M-34.
Súvisiace zaujímavosti
Raketoplán Columbia nikdy nenavštívil žiadnu orbitálnu stanicu. Pritom do zničenia Columbie sa uskutočnilo až 25 misií raketoplánov, ktoré mali za úlohu spojenie s orbitálnou stanicou Mir alebo ISS.
Raketoplán Endeavour je jediný americký raketoplán, ktorý počas jedného roka navštívil dve rôzne orbitálne stanice. V roku 1998 bol posledným raketoplánom pri stanici Mir a zároveň prvým pri stanici ISS.
Norman Thagard bol prvý americký kozmonaut, ktorý štartoval na ruskej vesmírnej lodi. Jednalo sa o misiu vesmírnej lode Sojuz TM-21 k orbitálnej stanici Mir. Zároveň sa stal aj prvým americkým kozmonautom na palube ruskej orbitálnej stanice.
Konštrukcia orbitálnej stanice ISS trvala dlhšie ako životnosť orbitálnej stanice Mir. Stanica Mir bola na obežnej dráhe Zeme 15 rokov, zatiaľ čo konštrukcia ISS trvala od roku 1998 do 2021 (ukončená pripojením modulov Nauka a Pričal).
Prví ľudia, ktorý strávili na vessmírnej misii jeden rok boli Vladimír Titov a Musa Manarov na orbitálnej stanici Mir, ktorí štartovali na vesmírnej lodi Sojuz TM-4 a pristáli o rok neskôr na palube vesmírnej lodi Sojuz TM-6. Vo vesmíre počas misie strávili 365 dní a 22,5 hodín.
Vesmírna loď Sojuz T-15 je prvá a zatiaľ jediná pilotovaná vesmírna loď, ktorá počas jednej misie navštívila dve orbitálne stanice (Saljut 7 a Mir).
Referencie
Udalosti z histórie
 | Atlantis - Mir - 29.6.1995 Prvé spojenie amerického raketoplánu (Atlantis STS-71) s ruskou orbitálnou stanicou Mir.  Prehrať video |
 | Mir - Progress M-34 - 25.6.1997 Pri pokuse o aické spojenie lode so stanicou došlo cca o 09:20 UTC ku kolízii, pri ktorej bol vážne poškodený plášť modulu Spektr stanice Mir a kvôli dekompresii priestoru sa stal nepoužiteľný. Prehrať video |
 | Mir - 23.3.2001 Zánik orbitálnej stanice v horných vrstvách atmosféry. Prehrať video |
| Vedeli ste že... |
| Prvým štartom rakety Falcon z legendárnej štartovacej plochy LC-39A na Kennedyho vesmírnom stredisku bol štart nepilotovanej nákladnej vesmírnej lode Dragon CRS-10. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
