Starship IFT-1

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor bol uzatvorený bez mechanických dvier pre vstup/výstup alebo vypúšťanie telies. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou zo 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Prvý pokus o štart vesmírnej lode starship. Malo sa jednať o transatmosférický let, čiže nie o orbitálny let. Po preletení vyše polovice obvodu Zeme mala loď vstúpiť do atmosféry a tvrdo pristáť na mori.

Žiaľ kvôli poruche nosnej rakety nedošlo k získaniu potrebnej rýchlosti a nebolo možné ani odpojiť vesmírnu loď od rakety, aby sa vydala na samostatný let.

Nosná raketa a vesmírna loď, potom čo sa ich riadenie vymklo kontrole, boli pri opätovnom vstupe do hustejších vrstiev atmosféry na povel aického systému zničené.