Starship IFT-8

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor obsahuje úzke dvere určené na vypúšťanie testovacích makiet družíc typu Starlink v3. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou z približne 18-tisíc 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Ôsmy testovací suborbitálny let vesmírnej lode Starship verzie Block 2.
Na palube sa nachádzali 4 makety družíc Starlink v3, ktoré mali byť počas letu aj vypustené (tiež len na suborbitálnu dráhu).

Štart rakety Super Heavy B15 prebehol bez problémov. Následne po oddelení rakety od lode Starship, uskutočnila raketa Super Heavy B15 riadený návrat na štartovaciu plochu, kde bola zachytená pomocou špecialnych ramien štartovacej veže.

Vesmírna loď Starship S34 následne pokračovala v samostatnom lete, kedy sa pomocou motorov mala dostať na plánovanú suborbitálnu dráhu. Avšak po vyše 6 minútach horenia motorov (v čase 8:05 od štartu) zrazu došlo k ukončeniu činnosti 4 z nich, čo spôsobilo neriadenú rotáciu lode. V čase 9:35 od štartu rakety došlo k prerušeniu telemetrie a k strate signálu s vesmírnou loďou.