Starship IFT-9

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor obsahuje úzke dvere určené na vypúšťanie testovacích makiet družíc typu Starlink v3. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou z približne 18-tisíc 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

Deviaty testovací suborbitálny let vesmírnej lode Starship verzie Block 2.
Na palube sa nachádzali makety družíc Starlink v3, ktoré mali byť počas letu aj vypustené (tiež len na suborbitálnu dráhu).

Na štart bola po prvý krát použitá raketa Super Heavy B14, ktorá už mala za sebou jeden štart s vesmírnou loďou starship. Štart rakety Super Heavy B14 prebehol bez problémov. Následne po oddelení rakety od lode Starship, uskutočnila raketa Super Heavy B15 návrat smerom na štartovaciu plochu, avšak so zachytením rakety sa pri tomto lete nepočítalo. Napriek tomu, že raketa mala dopadnú na hladinu mora, mala predtým simulovať pristávanie. K tomuto však kvôli strate telemetrie nedošlo a raketa dopadla v plnej rýchlosti do mora.

Vesmírna loď Starship S35 následne pokračovala v samostatnom lete, kedy sa pomocou motorov dostala na plánovanú suborbitálnu dráhu. Krátko po navedení na očakávanú dráhu však došlo k problému (pravdepodobne únik paliva), pri ktorom stratila orientáciu a začala rotovať. Z toho dôvodu bolo z plánu letu vypustené opätovná zapálenie hlavných motorov rakety. Taktiež sa nepodarilo otvoriť nákladný priestor na simulované vypustenie makiet družíc Starlink. Makety družíc tým pádom zostali na palube až do momentu zničenia vesmírnej lode.

Vzhľadom na stratu orientácie bol vstup lode do atmosféry rovnako neriadený a približne vo výške 70km nad Zemou došlo k strate kontaktu s vesmírnou loďou a pravdepodobne k jej rozpadu.