Pioneer P30
(Pioneer P-30, Able 5A)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Pioneer (6A)
Alternatívne označenie: Pioneer P-30, Able 5A Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: výška 1,4, priemer 1 m Rozpätie solárnych panelov: 2,7 m Hmotnosť: 175,5 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1960-F14A
Dátum štartu: 25.9.1960
Raketa: Atlas D Able Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-12) Zánik (zničenie): 25.9.1960 Trvanie letu: 0 dni Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 0 km Maximum: 1290 km Družica už neletí (zničená) |
Popis
Sonda určená na štúdium prostredia medzi Zemou a Mesiacom.
V hliníkovej sférickej schránke (25,3 kg) sa nachádzal pohonný systém (88,4 kg) pozostávajúci z motora o sile 90N pre navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorý dokázal naštartovať 2x počas letu a po obnove boli 4 lopatkovité solárne panely každý o veľkosti 60x60 cm s 2200 solárnymi bunkami. V spodnej časti sféry sa nachádzal ešte 90N vernierový raketový motor pre realizáciu korekčných manévrov počas letu k Mesiacu, ktorý mohol byť naštartovaný až 4x počas letu.
Na palube sa nachádzali batérie a UHF vysielač pracujúci na frekvencii 378 MHz. Riadenie teploty družice bolo zabezpečené pomocou viacerých rotovateľných plôch na povrchu sféry, ktoré mohli podľa potreby odkrývať a zakrýchať biele a čierne plochy slúžiace na príjem a emitovanie tepla.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- iónová komora a Geiger-Muellerova trubica pre meranie radiačného toku,
- proporcionálny radiačný počítací ďalekohľad na meranie vysokoenergetického žiarenia,
- scintilačný počítač na monitorovanie nízkoenergetického žiarenia,
- VLF prijímač pre prirodzené rádiové vlny,
- transpondér na štúdium elektrónovej hustoty,
- časť televízneho faksimilného systému a magnetometre s hradlom a vyhľadávacou cievkou namontované na platforme prístroja,
- scintilačný spectrometer pre štúdium zemských (a potenciálne aj mesačných) radiačných pásiem,
- plazmová sonda namontovaná na povrchu sondy na meranie energie a distribúcie hybnosti protónov nad niekoľko kV za účelom štúdia radiačného účinku slnečných erupcií,
- detektor mikrometeoritov.
Celková hmotnosť vedeckých zariadení spolu s napájacím systémom mali hmotnosť 60 kg.
Kvôli chybe na treťom stupni nosnej rakety sonda nedosiahla požadovanú dráhu a zhorela v atmosfére Zeme. Pri balistickom lete dosiahla maximálnu výšku nad povrchom Zeme 1290 km, pričom vysielala namerané dáta až do 1020 sekundy od štartu.
Súvisiace Videá
Referencie
| Vedeli ste že... |
|
Noc pred štartom prvej pilotovanej vesmírnej lode Vostok 1 údajne celú noc nespal ani pilot lode Jurij Gagarin, ani jeho zástup German Titov a ani hlavný konštruktér Sergej Koroljov. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





