ISEE-3

ISEE = International Sun-Earth Explorer

Misia družica mala nasledujúce hlavné ciele:
- skúmať slnečno-zemské vzťahy na najvzdialenejších hraniciach zemskej magnetosféry,
- podrobne preskúmať štruktúru slnečného vetra v blízkosti Zeme a rázovú vlnu, ktorá tvorí rozhranie medzi slnečným vetrom a zemskou magnetosférou,
- skúmanie pohybov a mechanizmov pôsobiacich v plazmových plátoch,
- pokračovanie vo výskume kozmického žiarenia a účinkov slnečných erupcií v medziplanetárnej oblasti blízko 1 AU.

Teleso družice malo po obvode 12 strán a bolo stabilizované rotáciou.
Na palube boli rôzne zariadenia na meranie plazmy, energetických častíc, vĺn a polí.

---

(tiež ICE = International Cometary Explorer, Explorer 59)
Sonda určená primárne pre výskum elektrických a magnetických polí a plazmy. Sonda tiež študovala slnečný vietor v blízkosti Zeme, jeho rázové vlny a charakter žiarenia slnečného a galaktického pôvodu.

Vďaka dlhšej životnosti sondy bola využitá aj na prieskum viacerých ďalších medziplanetárnych objektov (komét).

Sonda je v súčasnosti v hybernovanom stave.

---

ICE = International Cometary Explorer

Družica realizovala nasledujúce experimenty:
- Elektróny a jadrá kozmického žiarenia,
- Experiment pozemných solárnych štúdií,
- Ťažký izotopový spektrometrový ďalekohľad,
- Vysokoenergetický experiment kozmického žiarenia,
- Experiment s nízkoenergetickým kozmickým žiarením,
- Nízkoenergetický protónový experiment, tiež známy ako spektrometer energetickej časticovej anizotropie (EPAS),
- experiment kozmického žiarenia so strednou energiou,
- Experiment so zložením plazmy,
- Plazmový vlnový prístroj,
- Experiment rádiového mapovania,
- Plazmový experiment slnečného vetra, nefukčný od 26.2.1980,
- Vektorový héliový magnetometer,
- Prístroj na röntgenové lúče a elektróny.

Primárna misia družica bola totožná z predchádzajúcimi telesami programi ISEE 1 a ISEE 2, akurát sa sonda nepohybovala okolo Zeme, ale okolo livračného bodu L1 systému Slnko-Zem. Jednalo sa o prvé teleso umiestnené na dráhu okolo niektorého z libračných bodov.

Následne však realizovala sériu manévrov, vďaka ktorým mohla zrealizovať nie len prelet okolo Mesiaca a okolo bodu L2 systému Slnko-Zem, ale unikla do medziplanetárneho priestoru a mohla realizovať aj vzdialené oblety niekoľkých komét. V tomto čase bola premenovaná na ICE.

Najprv úspešne preletela v blízkosti kométy P/Giacobini-Zinner a následne preletela chvostom kométy P/Halley. V čase najväčšieho priblíženia bola od jadra kométy vzdialená 17 000 000 km.