Luna E-6 6
(E-6 6)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna (5a)
Alternatívne označenie: E-6 6 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: dĺžka 2,7 m Hmotnosť: 1422 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1964-F03A
Dátum štartu: 21.3.1964
Raketa: Molnyja (E6) Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Zánik (zničenie): 21.3.1964 Trvanie letu: 0 dni |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).
Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.
Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.
Kvôli poruche na druhom stupni nosnej rakety Molnyja, ktorý sa vypol po 489 sekundách letu, zostala sonda a tretí stupeň len na balistickej dráhe a následne zhoreli v horných vrstvách atmosféry Zeme.
jej teleso pozostávalo z dvoch dielov:
- z letového modulu, ktorý mal na starosti korekcie letovej dráhy, zmenu orientácie sondy a brzdiaci manéver pri Mesiaci.
- a z pristávacieho modulu ALS (Automatic Lunar Station).
Pristávací modul bola malá 99 kilová hermetizovaná kapsula s priemerom 58 cm. Na povrchu mal nafukovací pristávací vankúš, ktorého úlohou bolo stlmenie nárazu pri pristátí, schopný vydržať náraz v rýchlosti 54 km/h.
Na palube pristávacieho modulu sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- vysielacie rádiové zariadenie,
- časovač,
- systém na kontrolu teploty,
- detektor radiácie,
- zdroj energie (batérie),
- televízny systém s panoramatickou kamerou.
Počas letu k Mesiacu mala byť sonda stabilizovaná rotáciou. Rotácia bola na povel zastavená až približne 8300 km od mesačného povrchu a sonda otočená do pozície pre brzdiaci manéver. Orientáciu sondy zabezpečoval opto-mechanický systém, ktorý sledoval polohu Slnka a Zeme.
Vo výške 75 km nad mesačným povrchom mal spustiť radarový výškomer odhodenie bočných modulov, nafúknutie airbagov a zapálenie brzdiacich rakiet. Rakety mali byť vypnuté vo výške 250 m od povrchu a zapnuté 4 malé bočné raketové motory pre spomalenie sondy. Vo výške 5 metrov od povrchu mal spustiť pristávací senzor odpojenie pristávacieho modulu, ktorý mal byť odhodený od letového modulu. Pomocou nafúknutých airbagov mala sonda dopadnúť na povrch rýchlosťou približne 22 km/h a chvíľku poskakovať, pokial sa nezastavila.
Štyri orváracie "škrupinky" púzdra mali zabezpečiť správnu orientáciu sondy po pristátí.
Kvôli poruche na druhom stupni nosnej rakety Molnyja, ktorý sa vypol po 489 sekundách letu, zostala sonda a tretí stupeň len na balistickej dráhe a následne zhoreli v horných vrstvách atmosféry Zeme.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Do vesmíru letela družica z múzea. Nevuyžitá drižica Transit-O 17 bola 8 rokov v Smithsonianskom národnom múzeu pre letectvo a vesmír, avšak po 8 rokoch bola prestavaná a v roku 1986 vyletela do vesmíru ako družica Polar Bear. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





