Venera 10

Sonda pozostávala z dvoch hlavných častí:

• orbitálny modul
• pristávací modul SA

Orbitálny modul bol valcovitého tvaru s pohonnou jednotkou KTDU-425A v spodnej časti a s 1100 kg paliva UDMH pre korekcie dráhy k Venuši a pre navedenie sondy na obežnú dráhu planéty. Energiu dodával pár solárnych panelov.

Pre komunikáciu so Zemou boli k dispozícii nasledujúce antény:

• pevná parabolická anténa s vysokým ziskom o priemere 1,6m pre prenos dát z obežnej dráhy Venuše na Zem,
• 6 lievikových antén s nízkym ziskom pre komunikáciu so Zemou na začiatku misie a pre komunikáciu s pristávacím modulom počas zostupu a pri jeho pobyte na povrchu Venuše.

V spodnej časti sondy bol prístrojový modul s priemerom 2,35m, ktorý obsahoval avioniku sondy, palubné počítače, elektroniku k jednotlivým experimentom a rôzne ďalšie citlivé zariadenia. Táto časť bola tiež hermetizovaná, čo síce pridalo sonde na hmotnosti, ale uľahčilo vývoj, testovanie a hlavne poskytlo jednoduchú reguláciu teploty.

V hornej časti bolo pripojené sférické púzdro s pristávacím modulom vo vnútri, ktoré bolo od materskej sondy oddelené niekoľko dní pred jej príletom k Venuši, aby mal orbitálny modul dostatok času pre uhýbací manéver pre navedenie na obežnú dráhu Venuše. Pred vypustením boli ešte naposledy dobité batérie pristávacieho modulu a taktiež bol schladený na teplotu -10°C, aby lepšie zvládal vysoké teploty na povrchu planéty.

Na palube boli nasledujúce hlavné vedecké zariadenia:

• infračervený spektrometer pre pásmo 1.6 - 2.8 μm,
• infračervený rádiometer pre pásmo 8 - 28 μm,
• ultrafialový fotometer pre vlnovú dĺžku 352 nm,
• 2 foto-polarimetre pre pásmo 335 - 800 nm,
• spektrometer pre pásmo 300 - 800 nm,
• H/D Lyman-α spektrometer,
• dvojstatický mapovací radar,
• zariadenie pre meranie CM, DM rádiové zákryty,
• trojosí magnetometer,
• kamera pre ultrafialové pásmo 345 - 380 nm.
• kamera pre pásmo 355 - 445 nm,
• 6 elektrostatických analyzérov,
• 2 modulačné iónové pasce,
• detektor nízkoenergetických protónov a alfa častíc,
• detektor nízkoenergetických elektrónov,
• 3 polovodičové počítače častíc,
• 2 počítadlá s plynovou výbojkou,
• Čerenkov detektor.

Dáta z pristávacieho modulu a z jednotlivých zariadení mohli byť na palube uložené a neskôr odoslané na Zem rýchlosťou až 256 bps.

Počas letu k Venuši bol zrealizovaný prvý korekčný manéver 21.6.1975 a druhú korekcie krátko pred príletom k Venuši 18.10.1975.

Orbitálny modul bol navedený na obežnú dráhu Venuše odkial diaľkovo skúmal planétu a tiež sprostredkoval rádiové spojenie medzi pristávacím modulom a Zemou.

Pristávací modul mäkko pristál a 65 minút vysielal dáta a snímky z povrchu planéty.