Vesmírna databáza
Cygnus NG-20
(Cygnus CRS-20, S.S. Patricia “Patty” Hilliard Robertson)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Cygnus NG-20
Alternatívne označenie: Cygnus CRS-20, S.S. Patricia “Patty” Hilliard Robertson Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: nákladná loď Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 6,39 x priemer 3,07 m Hmotnosť: 7492 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 2024-021ADátum štartu: 30.1.2024 - 17:07:00 UTC
Raketa: Falcon 9 (v1.2 Block 5) Kozmodróm: Cape Canaveral (SLC-40) Zánik (zničenie): 13.7.2024 - 15:00:00 UTC Trvanie letu: 164,21,53 (d,h,m,s) Rozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 256 km Maximálna: 424 km Ďalšie súvisiace objekty |
Posádka (meno, funkcia, let)
Popis
Nepilotovaná nákladná vesmírna loď, určená na dopravu zásob, materiálu a vedeckých experimentov pre posádku orbitálnej stanice ISS.
Pre NASA vesmírnu loď vyrobila spoločnosť OSC (Orbital Sciences Corporation), ktorú v roku 2018 odkúpila spoločnosť Northrop Grumman.
Loď pozostávala z dvoch častí:
- servisný modul (SM) založený na báze modulu Star (GEOStar, LEOStar), ktorý mal na starosti avioniku a orientáciu lode. Na ten účel obsahoval hlavný jeden motor BT-4 s približne 1218kg paliva a 32 pomocných motorov MR-106M.
- hermetizovaný nákladný modul (PCM = Pressurized Cargo Module) so spojovacím uzlom pre pripojenie k stanici. Hermetizovanú časť lode vyrába talianska spoločnosť Thales Alenia Space.
Loď mala k dispozícii dva vylepšené roztváracie kruhové solárne panely UltraFlex bez možnosti natáčania.
Maximálne množstvo nákladu na palube mohlo byť približne 3800kg, pričom prázdna hmotnosť lode bola 1800kg. Vnútorný objem hermetizovanej časti lode bol 27 m3.
Loď mala pasívny spojovací uzol, preto ju musela najprv posádka orbitálnej stanice zachytiť pomocou robotického ramena, a následne pripojiť k spojovaciemu uzlu stanice. Výhodou tejto možnosti bolo, že spojovacie dvere mohli byť podstatne väčšie ako pri vesmírnych lodiach s aktívnym spojovacím mechanizmom. Tým pádom bolo možné na palube prevážať aj rozmernejšie objekty.
Po ukončení misie má vesmírna loď zhorieť v horných vrstvách atmosféry Zeme. Z toho dôvody môže byť využitá aj na likvidáciu nepotrebného materiálu z orbitálnej stanice.
Na palube vesmírnej lode bol náklad o celkovej hmotnosti 3726 kg, z toho bolo:
- 1129 kg - zásoby pre posádku,
- 1369 kg - vedecké zariadenia,
- 16 kg - zariadenia pre výstup do voľného priestoru,
- 1131 kg - zariadenia pre chod orbitálnej stanice,
- 67 kg - výpočtová technika.
Pre NASA vesmírnu loď vyrobila spoločnosť OSC (Orbital Sciences Corporation), ktorú v roku 2018 odkúpila spoločnosť Northrop Grumman.
Loď pozostávala z dvoch častí:
- servisný modul (SM) založený na báze modulu Star (GEOStar, LEOStar), ktorý mal na starosti avioniku a orientáciu lode. Na ten účel obsahoval hlavný jeden motor BT-4 s približne 1218kg paliva a 32 pomocných motorov MR-106M.
- hermetizovaný nákladný modul (PCM = Pressurized Cargo Module) so spojovacím uzlom pre pripojenie k stanici. Hermetizovanú časť lode vyrába talianska spoločnosť Thales Alenia Space.
Loď mala k dispozícii dva vylepšené roztváracie kruhové solárne panely UltraFlex bez možnosti natáčania.
Maximálne množstvo nákladu na palube mohlo byť približne 3800kg, pričom prázdna hmotnosť lode bola 1800kg. Vnútorný objem hermetizovanej časti lode bol 27 m3.
Loď mala pasívny spojovací uzol, preto ju musela najprv posádka orbitálnej stanice zachytiť pomocou robotického ramena, a následne pripojiť k spojovaciemu uzlu stanice. Výhodou tejto možnosti bolo, že spojovacie dvere mohli byť podstatne väčšie ako pri vesmírnych lodiach s aktívnym spojovacím mechanizmom. Tým pádom bolo možné na palube prevážať aj rozmernejšie objekty.
Po ukončení misie má vesmírna loď zhorieť v horných vrstvách atmosféry Zeme. Z toho dôvody môže byť využitá aj na likvidáciu nepotrebného materiálu z orbitálnej stanice.
Na palube vesmírnej lode bol náklad o celkovej hmotnosti 3726 kg, z toho bolo:
- 1129 kg - zásoby pre posádku,
- 1369 kg - vedecké zariadenia,
- 16 kg - zariadenia pre výstup do voľného priestoru,
- 1131 kg - zariadenia pre chod orbitálnej stanice,
- 67 kg - výpočtová technika.
Súvisiace Videá
Štart rakety Falcon 9 s nákladnou vesmírnou loďou Cygnus NG-20 na cestu k orbitálnej stanici ISS.
Zachytenie nákladnej lode Cygnus NG-20 robotickým ramenom orbitálnej stanice ISS.
Pripojenie vesmírnej lode Cygnus NG-20 k orbitálnej stanici ISS pomocou robotického ramena.
Odpojenie a odlet nákladnej vesmírnej lode Cygnus NG-20 od orbitálnej stanice ISS.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvý sovietsky kozmonaut, ktorý letel do vesmíru štvrtý krát bol Genadij Strekalov na palube vesmírnej lode Sojuz T-11. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
