Starship IFT-7

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor obsahuje úzke dvere určené na vypúšťanie testovacích makiet družíc typu Starlink v3. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou z približne 18-tisíc 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Siedmy testovací suborbitálny let vesmírnej lode Starship, pričom sa jednalo o prvý let novšej verzie Starship (Block 2).
Na palube sa nachádzalo 10 telies simulujúcich družice Starlink, ktoré mali byť počas letu aj vypustené (tiež len na suborbitálnu dráhu).

Štart rakety Super Heavy B14 prebehol bez problémov. Následne po oddelení rakety od lode Starship, uskutočnila raketa Super Heavy B14 riadený návrat na štartovaciu plochu, kde bola zachytená pomocou špecialnych ramien štartovacej veže. Jediným problémom bolo, že počas návratu sa jeden z 13 motorov nezapálil. Priebeh letu to ale neovplyvnilo, nakoľko zostávajúcich 12 dokázalo bez problémov naviesť raketu na správnu dráhu.

Vesmírna loď Starship S33 následne pokračovala v samostatnom lete, kedy sa pomocou motorov mala dostať na plánovanú suborbitálnu dráhu. Avšak po vyše 6,5 minúty horenia motorov zrazu došlo k ukončeniu ich činnosti, prerušeniu telemetrie a k strate signálu s vesmírnou loďou. Následne bolo zistené, že vesmírna loď explodovala kvôli úniku paliva do priestoru nad raketové motory, kde došlo k jeho nahromadeniu, zvýšeniu tlaku a následne k explózii.

Trosky vesmírnej lode boli neskôr pozorované z ostrovov Turks a Caicos nachádzajúcich sa približne 2600 km od štartovacej plochy na základni v Boca Chica, ako horia pri návrate do atmosféry Zeme.