Starship IFT-6

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor bol uzatvorený bez mechanických dvier pre vstup/výstup alebo vypúšťanie telies. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou zo 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Šiesty testovací suborbitálny let vesmírnej lode Starship.
Bol to posledný let testovacej verzie Block 1 vesmírnej lode Starship.
Na palube sa nachádzal plyšový banán ako indikátor bezváhového stavu.

Nosná raketa Super Heavy po oddelení od vesmírnej lode Starship uskutočnila zážeh raketových motorov pre návrat na základňu na Boca Chica. Po jeho ukončení tohto manévru však došlo zo strany riadenia letu k rozhodnutiu nepristáť na štartovacej veži OLP-1, kvôli problému so záchytným zariadením na tejto veži. Raketa bola z toho dôvodu nasmerovaná na pristátie na hladine mora v Mexickom zálive.

Orbitálny stupeň Starship dosiahol požadovanú dráhu s apogeom vo výške 190km a perigeom vo výške 8km nad povrchom Zeme. Išlo teda o transatmosférickú obežnú dráhu. Vesmírna loď však neabsolvovala pristátie podľa tejto obežnej dráhy, ale uskutočnila brzdiaci manéver nad Indickým oceánom, kde následne aj klesla na vodnú hladinu.

Vesmírna loď mala menšie množstvo tepelnej izolácie, ako bolo potrebné, aby sa otestovala tepelná záťaž na telo lode počas preletu atmosférou. Počas brzdenia v atmosfére došlo k menšiemu poškodeniu predných letových klapiek, na samotné pristátie to však nemalo vplyv.
Vesmírna loď následne uskutočnila pretočenie pre pristátie pomocou raketových motorov, ktoré sa uskutočnilo podľa plánu na hladine oceánu.
Štruktúra lode však nebola optimalizované pre pristátie na vode, preto došlo po vyplnutí raketových motorov k pádu na hladinu vody a poškodeniu lode, čo však bolo v súlade s pôvodným plánom.