Voschod 1
(Voschod-3KV 2)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Voschod 1
Alternatívne označenie: Voschod-3KV 2 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: pilotovaná loď Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 5 x priemer 2,4 m Hmotnosť: 5320 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: Zenit Štart a životnosť
COSPAR id: 1964-065ADátum štartu: 12.10.1964 - 07:30:01 UTC
Raketa: Voschod Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Mäkké pristátie: 13.10.1964 - 07:47:04 UTC Trvanie letu: 1,0,17,3 (d,h,m,s) Miesto pristátia na ZemiRozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 177 km Maximálna: 377 km Cieľ a misia lodePoznámka: (3KV-2)
|
Posádka (meno, funkcia, let)
Náhradníci (meno, funkcia)
Popis
Vesmírna loď určená pre viacčlennú posádku.
Jedná sa o modifikovanú vesmírnu loď Vostok. Viac členov posádky bolo možné umiestniť v lodi vďaka odstráneniu katapultovacieho systému pre sedadlá kozmonautov. Tiež došlo k poslineniu nosnej rakety o nový stupeň (raketa Voschod). Oproti pôvodnej konfigurácii pilotnej kabíny došlo tiež k otočeniu sedadiel o 90 stupňov voči vstupnému otvoru. Riadiace prístroje však zostali v pôvodnej polohe, takže kozmonauti pri ich používaní museli zakaždým nakloniť hlavu do strany.
Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:
- Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,9 tony. Modul pre ušetrenie miesta neobsahoval katapultovacie sedadlá pre posádku. V hornej časti bol k modulu ešte pripojený valcovitý blok (0,6 x 0,3 m, hmotnosť 143 kg) obsahujúci brzdiace rakety na tuhé palivo (87 kg) pre návrat lode na Zem.
- Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,3 tony, ktorý obsahoval palivo (275 kg) a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie. Palivo bolo uchovávané v 12 tlakových sférických nádržiach umiestnených po obvode modulu.
Vesmírna loď bola síce určená pre dvojčlennú posádku, avšak pre získanie politickej výhody bola do kabíny vložená tretia sedačka pre tretieho člena posádky. Z toho dôvodu nemohli mať kozmonauti na sebe oblečené skafandre, ale len jednoduché teplákové súpravy.
Nakoľko počas pristávania nebolo možné využiť katapultovacie sedadlá, boli doplnené malé raketové motory na tuhé palivo k padákovému systému, ktoré mali za úlohu spomaliť vesmírnu loď pár sekúnd pred dopadom na Zem. Počas pristávania boli tiež sedadlá posádky posunuté ďalej od dna pristávacieho modulu pre stlmenie nárazu pri pristátí.
Prvá viacčlenná posádka vesmírnej lode na zemskej obežnej dráhe.
Do vesmírnej kabíny pre dvojčlennú posádku sa podarilo vtesnať tretieho člena len vďaka tomu, že kozmonauti nemali na sebe počas celého letu ochranný skafander, ale len ľahký úbor (tepláky). Kozmonauti boli tiež nútení pred štartom držať prísnu dietu dietu, aby splnili hmotnostný limit pre náklad vesmírnej lode.
Cieľom misie bolo otestovanie manuálneho riadenia orientácie vesmírnej lode, pozorovanie povrchu Zeme, štúdium správania sa tekutín v mikrogravitácii, monitorovanie a zaznamenávanie charakteristík nových senzorov vesmírnej lode vzhľadom na jej rýchlosť a smer letu a realizáciu lekárskych vyšetrení (odber vzoriek krvy, meranie tlaku a srdcového pulzu).
Posádke sa okrem iného podarilo z vesmírnu pozorovať severnú polárnu žiaru.
Povráva sa, že kvôli odvolaniu Nikity Chruščova z pozície vedenia ZSSR bola vesmírna misia skrátená o jeden deň. Skutočným dôvodom však boli obavy z možných problémov počas brzdiaceho manévru, kvôli ktorým potrebovalo riadiace strediko podľa možnosti maximum možných náhradných možností pristátia.
Po pristátí sa pristávací modul ocitol v pozícii, pri ktorej sa kozmonauti ocitli na strope vesmírnej lode. Nikomu sa však nič nestalo a posádka bezpečne opustila vesmírnu loď.
Pristávací modul vesmírnej lode je vystavený v múzeu RKK Energia v meste Korolyov pri Moskve (Rusko).
Súvisiace zaujímavosti
Počas letu vesmírnej lode Voschod 1 došlo k odvolaniu Nikity Chruščova z pozície vedenia ZSSR. Pred odletom do Moskvy, kde došlo k odvolaniu, však ešte stihol z Krymu zrealizovať telefonát s kozmonautami vo vesmíre.
Referencie

| Vedeli ste že... |
|
Do vesmíru letela aj družica z múzea. Nevuyžitá drižica Transit-O 17 bola 8 rokov vystavená v Smithsonianskom národnom múzeu pre letectvo a vesmír, avšak po 8 rokoch bola upravená a v roku 1986 vyletela do vesmíru ako družica Polar Bear. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|












