Vostok 1K-4

Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.

Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:

1. Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
2. Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.

Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.

Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.

Prototyp pripravovanej vesmírnej lodi určený na testovanie jednotlivých systémov.
Vesmírna loď už obsahovala systém na návrat cez atmosféru a pre pristátie na Zemi. Na palube bola na miesto sedadla s kozmonautom hermetizovaná valcová schránka obsahujúca rôzne živé organizmy (väčšinou sa jednalo o psov). V schránke sa nachádzala aj 2 televízne kamery typu Seliger. Hermetizované púzdo malo byť pri pristávaní rovnako ako pri pilotovaných letoch katapultované z pristávacieho modulu a pristáť malo na Zemi na vlastných padákoch.

Návratová kabína však ešte stále nebola pripravená pre ľudskú posádku, nakoľko priestor pristávacieho modulu stále neobsahoval potebné systémy pre podporu života.

Na palube sa nachádzali tiež vedecké experimenty na meranie množstva vesmírneho žiarenia, a tiež UV a röntgenového žiarenia zo Slnka.

V prednej časti návratového púzdra na tyči sa nachádzal aj malý dvojitý panel so solárnymi článkami.

Na palube sa v hermetizovanom púzdre nachádzalo viacero biologických experimentov medzi nimi boli hlavne:

• dva psy Damka a Krasavka (podľa iných zdrojov to boli Kometa a Šutka alebo tiež Žemčuznaja a Žulka),
• myši,
• a ďalší rôznorodý biologický materiál.

Počas štartu však došlo k poruche na druhom stupni nosnej rakety Vostok, kvôli ktorej boll motor predčasne vypnutý po 432 sekundách letu (namiesto 677 sekundách), čo spôsobilo k získaniu nedostatočnej rýchlosti a vesmírna loď sa ocitla len na balistickej dráhe.

Vesmírna loď na šťastie pristála približne 3000 km od štartovacej rampy v neznámej oblasti na Sibíri (len pár stoviek kilometrov severne od impaktu Tuguzského meteoritu, 60 km od mesta Tura).

Na mieste pristátia boli po 2 dňoch nájdené stále živé psy, ďalšie organizmy však zahynuli kvôli zime okolitého prostredia, ktorá bola v tom čase okolo -35 až -40°C. Bolo tiež zistené, že hermetizované púzdro bolo stále v pristávacom module, avšak katapultovací systém chýbal. K poruche došlo pravdepodobne kvôli vysokým hodnotám G počas pristávania. Fakt, že hermetizované púzdro so zvieratami zostalo v module však pravdepodobne zachránil dvom psom život a ochránil ich pred zamrznutím.