Cygnus D1
(SS G. David Low, Cygnus Orb-D)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Cygnus D1
Alternatívne označenie: SS G. David Low, Cygnus Orb-D Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: nákladná loď Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 5,14 x priemer 3,07 m Hmotnosť: 4127 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 2013-051ADátum štartu: 18.9.2013 - 14:58:02 UTC
Raketa: Antares 110 Kozmodróm: Wallops Island (LA-0A) Zánik (zničenie): 23.10.2013 - 16:15:00 UTC Trvanie letu: 35,1,16,58 (d,h,m,s) Rozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 260 km Maximálna: 437 km Ďalšie súvisiace objekty |
Posádka (meno, funkcia, let)
Popis
Nepilotovaná nákladná vesmírna loď, určená na dopravu zásob, materiálu a vedeckých experimentov pre posádku orbitálnej stanice ISS.
Pre NASA vesmírnu loď vyrobila spoločnosť OSC (Orbital Sciences Corporation).
Loď pozostávala z dvoch častí:
- servisný modul (SM) založený na báze modulu Star (GEOStar, LEOStar), ktorý mal na starosti avioniku a orientáciu lode. Na ten účel obsahoval hlavný jeden motor BT-4 s približne 800 kg paliva a 32 pomocných motorov MR-106M.
- hermetizovaný nákladný modul (PCM = Pressurized Cargo Module) so spojovacím uzlom pre pripojenie k stanici. Hermetizovanú časť lode vyrába talianska spoločnosť Thales Alenia Space.
Loď mala k dispozícii dva obdĺžnikové solárne panely bez možnosti natáčania.
Maximálne množstvo nákladu na palube mohlo byť približne 2000 kg, pričom prázdna hmotnosť lode bola 1500 kg. Vnútorný objem hermetizovanej časti lode bol 18,9 m3.
Loď mala pasívny spojovací uzol, preto ju musela najprv posádka orbitálnej stanice zachytiť pomocou robotického ramena, a následne pripojiť k spojovaciemu uzlu stanice. Výhodou tejto možnosti bolo, že spojovacie dvere mohli byť podstatne väčšie ako pri vesmírnych lodiach s aktívnym spojovacím mechanizmom. Tým pádom bolo možné na palube prevážať aj rozmernejšie objekty.
Po ukončení misie má vesmírna loď zhorieť v horných vrstvách atmosféry Zeme. Z toho dôvody môže byť využitá aj na likvidáciu nepotrebného materiálu z orbitálnej stanice.

| Vedeli ste že... |
| Sergej Krikaljov je prvý ruský kozmonaut, ktorý do vesmíru štartoval na americkej vesmírnej lodi. Štart sa uskutočnil na palube raketoplánu Discovery STS-60. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




