Starship IFT-2

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor bol uzatvorený bez mechanických dvier pre vstup/výstup alebo vypúšťanie telies. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou zo 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-2 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-2Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

---

Vesmírna loď nedosiahla požadovanú dráhu a následne bolo s ňou stratené spojenie.
Plánovaná dráha vesmírnej lode mala byť 50x250 km, pričom bolo plánované, že v najnižšom bode dráhy prirodzene klesne do atmosféry za účelom pristátia. Motory vesmírnej lode skončili činnosť asi 20 sekúnd skôr a tým pádom mala výsledná dráha parametre len -1740x148km, čo nebolo dostatočné.
Z toho dôvodu bol po 8 minútach a 5 sekundách letu aktivovaný samodeštrukčný systém a vesmírna loď bola zničená.