Voyager 2

(pôvodne Mariner 12)

Medziplanetárna sonda určená na prelet okolo planét Jupiter, Saturn, Urán a Neptún a na prieskum medziplanetárneho a medzihviezdneho prostredia.

Telo sondy pozostávalo z desaťbokého hranola s guľovou nádržou na palivo pre orientačný systém sondy uprostred.

Hlavnými vedeckými zariadeniami na palube sú nasledujúce:

• ISS (Imaging Science System) - pozostáva z dvoch kamier: širokouhlej a z kamery z úzkym zorným poľom. Obidve kamery disponujú širokou sadou filtrov pre snímanie záberov v konkrétnych vlnových dĺžkach.
• RSS (Radio Science System) - určený na meranie fyzikálnych charakteristík planét, ich mesiacov a prstencov.
• IRIS (Infrared interferometer spectrometer and radiometer) - určený na zloženie atmosfér, vertikálnych teplotných profilov, zloženia, teploty a veľkosti častíc prstencov.
• UVS (Ultraviolet Spectrometer) - meranie vlastností atmosfér a meranie radiácie.
• MAG (Triaxial Fluxgate Magnetometer) - meranie magnetických polí, interakcie slnečného vetra s magnetosférami planét a magnetických polí v medziplanetárnom a medzihviezdnom priestore.
• PLS (Plasma Spectrometer) - určenie mikroskopických vlastností plazmových iónov a meranie elektrónov s energiami 5 eV až 1 keV.
• LECP (Low Energy Charged Particle Instrument) - meria rozdiely v toku energií a uhlovú distribúciu iónov, elektrónov a rozdiely v zložení energií iónov.
• CRS (Cosmic Ray System) - meria medzihviezdne kozmické žiarenie, jeho správanie v medziplanetárnom médiu a prostredie ulovených energických častíc v blízkosti planét.
• PRA (Planetary Radio Astronomy Investigation) - meranie rádiových emisií z Jupitera a Saturnu.
• PPS (Photopolarimeter System) - ďalekohľad s polarizérom pre získanie detailov povrchovej textúry a zloženia atmosféry Jupitera a Saturnu a na určenie hustoty obidvoch planét.
• PWS (Plasma Wave Subsystem) - meranie hustory elektrónov v okolí Jupiteru a Saturnu a tiež interakcie častíc a študovanie magnetosfér.

Na komunikáciu so Zemou využíva sonda parabolickú cassegrainovu antérnu o priemere 3,7 metra s vysokým ziskom. Sonda vysiela v pásme S a pásme X, pričom rýchlosť prenosu je 115,2 kbit/s (vo vzdialenosti pri Jupiteri, pričom so vzdialenosťou rýchlosť klesá).

Elektrickú energiu zabezpečuje termonukleárny rádioizotopový článok obsahujúci plutónium 238 vo forme PuO₂. Jeho polčas rozpadu je 87,7 roka.

O riadenie funkčnosti sondy sa stará systém CCS (computer command subsystem). Orientáciu sondy má na starosti zase systém AACS (Attitude and Articulation Control Subsystem). Na orientáciu sa využíva 16 malých trysiek na hydrazín, ktorý je uložený v sférickej nádrži v strede sondy. Pri štarte mala sonda k dispozícii 100 kg hydrazínu.