Sojuz
![]() |
Krajina pôvodu: Rusko/ZSSR
Prvý štart: 28.11.1966 Posledný štart: 23.3.2024 Štartov celkovo: 195 Celkový počet ludí (na štarte): 397 Najdlhší let (d,h,m,s): 215,10,52,31 Získané prvenstvá:Prvá posádka orbitálnej stanice
Prvé spojenie dvoch pilotovaných lodí Prvý prestup posádok z jednej lode do druhej Prvý cudzokrajný kozmonaut na palube Prvý nepilotovaný oblet Mesiaca |
Popis:
Trojmiestna vesmírna loď určená na prepravu kozmonautov na orbitálnu stanicu. Pozostáva z troch hlavných modulov.
Návratový modul zabezpečuje umiestnenie posádky počas štartu a pristátia lode. Je to tiež jediný modul prispôsobený na prelet atmosférou Zeme mäkké pristátie na jej povrchu.
Obytná sekcia, alebo tiež orbitálny modul slúži na prepravu materiálu na orbitálnu stanicu. V prednej časti obsahuje aktívny stykovací uzol na spojenie so stanicou. Pri návrate do atmosféry sa odpojí od zvyšku lode a zhorí v atmosfére.
Prístrojová sekcia obsahuje avioniku lode, systémy pre orientáciu lode na obežnej dráhe a tiež hlavný motor pre návrat lode do atmosféry Zeme.
V 60-tych rokoch sa s ňou počítalo ako s transportnou loďou pre pristátie na Mesiaci. Žiadny z letov k Mesiacu však nebol pilotovaný. Lode k Mesiacu lietali pod označením Zond, testovacie verzie lode pod označením družíc rady Kosmos.
Návratový modul zabezpečuje umiestnenie posádky počas štartu a pristátia lode. Je to tiež jediný modul prispôsobený na prelet atmosférou Zeme mäkké pristátie na jej povrchu.
Obytná sekcia, alebo tiež orbitálny modul slúži na prepravu materiálu na orbitálnu stanicu. V prednej časti obsahuje aktívny stykovací uzol na spojenie so stanicou. Pri návrate do atmosféry sa odpojí od zvyšku lode a zhorí v atmosfére.
Prístrojová sekcia obsahuje avioniku lode, systémy pre orientáciu lode na obežnej dráhe a tiež hlavný motor pre návrat lode do atmosféry Zeme.
V 60-tych rokoch sa s ňou počítalo ako s transportnou loďou pre pristátie na Mesiaci. Žiadny z letov k Mesiacu však nebol pilotovaný. Lode k Mesiacu lietali pod označením Zond, testovacie verzie lode pod označením družíc rady Kosmos.
Udalosti z histórie
![]() | Sojuz 1 - 23.4.1967 Štart prvej pilotovanej lode Sojuz. Posádku tvoril Vladimír Komarov. Bohužial let sa skončil tragicky. |
![]() | Sojuz 1 - 24.4.1967 Počas pristávania sa na kabíne neotvoril hlavný padák a došlo k tvrdému pristátiu, pri ktorom zahynul Vladimír Komarov. ![]() |
![]() | Sojuz 4 a Sojuz 5 - 16.1.1969 Prvé spojenie dvoch pilotovaných vesmírnych lodí a prvá výmena posádok. Z vesmírnej lode Sojuz 5 prešli dvaja kozmonauti do vesmírnej lode Sojuz 4, s ktorou aj pristáli na Zemi. |
![]() | Sojuz 11 - Saljut 1 - 7.6.1971 Prvá posádka orbitálnej stanice (G.T.Dobrovolskij, V.N.Volkov, V.I.Pacajev). |
![]() | Sojuz 11 - 29.6.1971 Počas pristávanie došlo chybou odvetrávacieho ventila na lodi k úniku atmosféry lode do vesmíru a celá posádka lode zahynula aj napriek tomu, že loď pristála nepoškodená. |
![]() | Sojuz 18A - 5.4.1975 Prvé použitie záchranného systému posádok počas štartu po 5 minútach letu kvôli poruche na rakete. Posádka bola zachránená. |
![]() | Sojuz-Apollo - 17.7.1975 Prvé spojenie dvoch medzinárodných lodí a vzájomná návšteva posádok (Sojuz 19, Apollo ASTP/21). ![]() |
![]() | Sojuz T10A - 26.9.1983 Požiar rakety na štartovacej rampe. Posádka bola vďaka záchrannému systému zachránená. |
![]() | Saljut 7 - Sojuz T-12 - 25.7.1984 Prvý výstup ženy do voľného priestoru mimo vesmírnej lode uskutočnila S.J.Savická. |
Vedeli ste že... |
Pristávací modul sondy Schiaparelli EDM lander dopadol na povrch planéty Mars približne len 41 km od miesta pristátia vozidla Opportunity. To je menšia vzdialenosť, akú prešiel tento rover po povrchu planéty (45km). |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|